Maly Samko sa velmi potesil, ked pocul ze dnes pre neho pridem ja. Moj maly bracek by bol skutocne velmi zlaty, keby za sebou vsade nenechaval zelene sople.
Zavolala som Soni, ci nejde so mnou a Samkom (ked ho vyzdvihnem) do parku. Chvalabohu dnes jej frajer odcestoval dakam do „Makoviec“, takze isla so mnou a ja som nemusela na lavicke v parku sediet sama.
Samka sme vypustili do „puste“ (tym sa mysli to nehygienicke 20 tisíc rokov stare pieskovisko) a my sme si sadli na lavicku. Vedla nas sedela postarsia tetka s pohorsenym vyrazom na tvari, ktora pozerala po vsetkych deckach ako uradna kontrola. Kym oni sa hrali a vrieskali ako opice, ona kazdeho pozorne sledovala a zakazdym, ked daco chytili do ruky, znehutene pokrcila nosom.
Raz za mnou Samko prisiel s dacim nechutnych v ruke a cely nateseny povedal:
„Pozri Evi! Nasiel som pustneho skrecka!“ Zjojkla som a zacala mu triast paprckou.
„Ale Samko, taketo veci nechytaj do ruk, pokial nemas laboratorne rukavice. A hlavne si potom nepchaj rucky do pusy!“
„Jasne!“ zacvirikal a odbehol skor nez som mu stacila utriet dalsi sopel.
„Tak co Filip? Uz vie, ze ma syna?“ spytala sa ma zrazu Sona. Nechapavo som na nu zazrela.
„Coze?“
„Nooo, ved vies- Samka!“ podvihla obocie.
„Jaj toho,“ telepaticka sprava dorucena.
„Stale sa vlaci s tou svojou kozou?“ Citila som na chrbte pohorsene pohlady tetky-uradnicky. Vydala som zo seba chraplave pche-ze ci? a krutila hlavou. Sona zacala tiez krutit hlavou a skaredo si zanadavala. Tetka-uradnicka sa za kazdym jej slovom strhla a vydala sykavy zvuk.
„Ale neboj dnes mu zavolam o nejake prachy. Moze sa tvarit ze ziadneho syna nema, no bez prachov ja nezostanem! Mna neoklame. Na labakoch vypil chemicke pomocky takze nebol celkom triezvy, no dnes vecer este nestihne do seba vyliat svoj prvy pohar a uz mu bude zvonit mobil.“
„Ja by som mu urobila scenu pred kamosmi...“ znovu hrba nadaviek, „urobil si decko tak nech sa stara! To mas vsetko robit sama?!“
„Aaaale ved ten maly nie je az taky zly. No o prachy sa nedam okradnut!“
„Nechapem tu trubu, co sa o neho zaujima.“ Varovne som na nu pozrela. „Samozrejme nemyslim tym teba zlato! Neber to osobne. Ty si bola na mol a nevedela si co robis, takze to nemozeme brat ako vadu tvojej mentality.“ Skoro som na nu vyprskala smiechom, no zdrzala som sa. Tetka nahlas podrazdene ochkla.
„Pocuj a co Jakub? Prisiel vecer k tebe?“
„Jasneee! No prisiel len na rychlovku. Aby ho prislis zena nezhanala.“
„A naco by jej bol?“
Obidve sme sa hlucne rozrehotali a afektovane pri tom rozhadzovali rukami.
To uz tetka-uradnicka nevydrzala a vstala z lavicky. Este pred tym ako s nosom hore odkracala z parku sa na nas zamracene pozrela, akoby nas chcela zastrasit.
Sona sa na nu svietivo usmiala. Vybuchli sme do este vacsieho smiechu a tym zvysili este viac intenzitu jej kroku.
Krasne slnecne piatkove popoludnie... Usmievali sme sa so Sonou na seba a pozrali s laskou v ociach na Samka, ktory jednou rukov drzal kyblik a druhu si kultivovane pchal do ust.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
dreamagall
4. 4.apríla 2008 19:54
super dobre som sa pobavila
6
ved toto mas predasa napisane v tom zosite a nedovolila si mi to citat ale i tak som tomu nepochopila heh
Napíš svoj komentár