17:05
To každý debil musí vyzerať tak dokonale? Zbožňujem keď sa na mňa pozrie tými jeho hnedými očami. Je síce len trochu vyšší odo mňa, no postavu má....má....oooch! Každý kúsok jeho tela je priam vytvorený mojou fantáziou, každý... (až na erhm, erhm... nooo... to dole. Zas tak do detailov som sa nedostala Zbožňujem keď kráča, zbožňujem keď beží.... a NENÁVIDÍM keď rozpráva! On nie je schopný zo seba vysypať nič čo by ma nemalo nahnevať. Cez hodinu ma otravuje tými jeho sprostými prezývkami alebo... alebo na mňa len pozerá a keď sa na neho otočím, čo chce, vytreští oči a spýtavo otvára ústa, že čo na neho pozerám. Hrrrr....vuch! A potom, vraj sa nesústredím na vyučovaní! Ako by som aj mohla, keď mojim spolužiakom sa v tele búria hormóny?
17:30
Uuuh, ešteže moja matka nie je doma. Len čo prídem zo školy už ma vytáča ona. Alebo jej frajer. HUUUU! Jej frajer! Do riti. Za chvíľu má prísť. Je tu každú chvíľu. Je u nás. Spí u nás. Vlastne by sa dalo povedať, že u nás býva. Bohužiaľ tu ale nepácha nič dobré. Robí bordel, krik a smrad. Páchne ako naša školská jedáleň. Kedysi bol vraj námorník ( utopil by sa v lyžičke vody!) Kedysi. Kedysi VÉÉÉĽMI dávno. Teraz má... hádam tak stopäťdesiat rokov a ešte stále je panic. Teda, bohvie. S mamou už chodí aspoň pol roka.... BLUEEEEE! :S
17:55
Už je aj tu. No zbohom.
„Uprac si.“ Strč sa. ,,Čo je s tou mikrovlnkou?! Som hladný! Prečo nefunguje? Nemala by to ohriať?!“ Niee Drahý, my zvykneme v mikrovlke prať!
Booože prečo je taký prepotopný? Námorník bol zrejme tak na Noemovej arche. A ešte si dovolí ma poučovať? To že je starý ako Carihrad neznamená, že pojedol všetku múdrosť sveta. Všetko ma tu len vytáča! Prečo musím bývať práve ja na tejto planéte? PREČO??
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.