Čo tam po strede. Peter sa mi ospravedlnil za ten inzerát a myslí si, že som Suzy. On sa mi predstavil svojím skutočným menom . Keď som sa ho spýtala, o aký inzerát to vlastne išlo, nechcel povedať. Vraj si to nechá radšej pre seba
Štvrtok 17:15
Zavolal mi Peter
Ja- Suzy: Haló?
Peter: Ahoo-.... Lana? (Ups!)
Ja- Suzy: (trošku iným, nevýrazným hlasom) Čo? Aká Lana? Na koho to ty myslíš? (najlepšia sebeobrana je útok)
Peter: Eh... čo? Ja? Na nikoho! Preboha!
Ja- Suzy: Ale no taak. Zjavne na niekoho myslíš. Priznaj sa! Kto sa ti páči?
Peter: ...ale...daj pokoj. Len si mi hlasom dakoho pripomenula...
Ding, ding... máte ďalší hovor!
To je Penny! Do riti!
Ja- Suzy: Môžeš, prosím ťa, počkať, Peter? Mám ďalší hovor.
Ja- ako ja: Penny! Musí to byť teraz? Volá mi Peter!
Penny: Čoo? Volá ti Peter? Híí, volá ti PETER!!
Ja- ako ja: Ja viem!
Penny: Pre niečo ti volá? Niečo od teba chce! Čo od teba chce?
Ja- ako ja: JA NEVIEM, lebo mi držíš telefón!
Penny: Och prepáč! Len som chcela vedieť, či nevieš ako sa volala tá bábika ... taká blonďavá, zmachlená... často s odtrhnutými nohami. Celkom slávna. Mysím, že s dákym vagabuntom tvorili pár....
Ja- ako ja: Myslíš Barbie?
Penny: Ooo, áno tá! Ty máš teda prehľad! Lebo práve som...
Ja: Penny ja mám Petera na druhej linke! Už musím. Pa!
Ja- Suzy: No už som späť....Peter?
Zložil.
Piatok 14:00
Konečne piatok! Víkend! Budem... TELEFONOVAŤ! (V našej rodine NEEXISTUJÚ krátke telefónne účty Zbožňujem svoj telefón!
14:05
Je pravda, že je úplne šitný, bez foťáku, rádia, nahrávača a kúsku fungujúcej súčiastky...
14:10
Vlastne jediná užitočná vec na ňom je, že v ňom počuť ten úúúžasný Petrov hlas.
14:15
A to tiež len keď mi zavolá... alebo ja zavolám jemu.
14:20
MAMÍÍ! JA CHCEM NOVÝ MOBIL!
(Toto som jej samozrejme nemohla povedať...)
14:25
„Mami? Mamička moja, nemohla by som na Vianoce, narodeniny a meniny (dokopy) dostať nový mobil?“
„Šetríme. A máš už úlohy hotové?!“
Nooo...šetríme! A čo tie zlaté náušnice visiace až po podlahu, čo si si kúpila minulú stredu? NEŠETRÍME NÁHODOU KVOLI NÍM?? Ja toto nenávidííím!
15:00
Znovu som si písala s Petrom:
Suzy: Kde sme to skoncili? Aaa...uz viem. Na niekoho si myslel az sa ti z usi parilo!
Peter: Ale coby!Ako si CEZ TELEFON prisla na to ze sa mi parilo z usi?
Suzy: Sirilo sa to az sem... Kto je Lana?
Peter: Ale nikto! Len jedna moja spoluziacka. Prave ma vtedy napadlo jej meno...
Suzy: Aha. Jasne! Uz je mi to vsetko jasne!
Peter: Co ti je jasne?
Suzy: Vsetko!
Sobota 10:00
Čo si o sebe myslí? Že si môže moje meno hovoriť kedy sa mu zachce? Ako sa hovorí- neber meno božie nadarmo!
10:15
... a moje meno je Božie, lebo som krstená a môžem sa vydávať v kostole...
10:20
... a aj sa BUDEM!
10:30
On si myslí, že som Suzy! Ale ja nie som Suzy! Mne sa páči moje meno! Ja som Lana, Peter! Ja som LANA!
Pondelok 15:40
Nahnevá sa, že som klamala? Bude ma nenávidieť ako vo všetkých tých filmoch, kde jeden povie nejakú tuposť aby sa tomu druhému nezhnusil hneď na začiatku a potom to na konci celé pokašle tým, že povie pravdu? Pravda bolí, ale na to vždy zabúdajú! Jednoducho si povedia: On mi klamal! S človekom, čo mi klame ja nemôžem žiť!
A na tri hodiny je po všetkom. Zdá sa, že Urazený Klamárovi neodpustí a nakoniec niekto riskuje život, job, či priateľov len aby mohol Tomu dakomu povedať ako strašne ho miluje a nechce ho stratiť. Všetko je razom odpustené akoby všetci čakali len na to, kým sa Ten dakto nerozbehne cez preplnenú križovatku a neriskuje. TO je dôkaz ich lásky?! Musí dačo riskovať...?
15:55
Po dlhom premýšľaní a rozvíjaní mojej úvahy ďaľej som došla k záveru...
... JA NECHCEM BEŽAŤ CEZ PREPLNENÚ KRIŽOVATKU A RISKOVAŤ, ŽE SA ZABIJEM! Ja ešte nechcem zomrieeeeť!
Utorok 10:30
„Nemôžem mu to povedať. Musela by som riskovať... a MOŽNO... aj zomrieť!“
„Riskuješ predsa už keď sa mu to odvážiš povedať. Riskuješ, že ho stratíš.“ Penny robí trhliny v mojej úvahe.
„Ale... ja sa mu to bojím povedať!“
„Tak mu to nehovor.“
„Ale ja mu to musím povedať!“
„Prečo?“ Prečo?? Prečo??“ No LEBO!
„Nemôžem mu večne klamať.“
„Ahaaaa... a zatiaľ to robíš koľko? Tri dni?“
„Sedem!“
„No dobreee... tak mu to povedz!“
„Ale ja NECHCEM!“
„Tak mu povedz dačo iné!“
„Čo?“
„Vie už o tej tvojej závislosti na bábikách?“
14:20
Celé vyučovanie som musela rozmýšľať! A NAVYŠE... som na nič neprišla! Je to o nervy. Tie moje majú už asi päť plastických operácii.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár