Je polnoc a ja nespím, spomienky v hlave riešim... Dáš mi svoj čas, aby som ho s tebou prežila. Vraj nemám čakať, že budem tvoja jediná. No ja mám nádej, asi som naivná, čakám, že nájdem, to, čo som stratila. Verím, že láska môže byť pravdivá, no ty máš zjavne kus iné pravidlá. Bola som naivná, verila som ti všetko, no ty si to bral ako úlet s ďalšou štetkou. Zronená padám k zemi, na kolená zhodená. Moja viera v lásku tak ľahko zhorela. Je polnoc a ja nespím, spomienky v hlave riešim. Chcem to tak, ako bolo to predtým! Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj