Nechcel som to robiť. Musel som sa však zbaviť aj tej poslednej veci, čo ma spájala s osobou, ktorú som miloval a ešte stále milujem. Zabaliť všetko do škatule a odložiť na povalu, aby som nič z toho nemal na očiach. Jej okuliare do diaľky, jej obľúbenú knihu, jej parfém, ktorý si vždy dávala iba na Vianoce. Jej kuchársku knihu, do ktorej si robila rôzne poznámky. Veci dennej potreby ako kefku na zuby, či náušnicu, o ktorej si myslela, že jej druhú časť raz nájde. Všetky tieto maličkosti zahltila tma, zatvorili sa za nimi dvere a tvárili sa, že si už na ne nikdy nespomeniem.
Ale spomínal som stále. Na tú vôňu toho parfému ako som ho prvé Vianoce po tej nehode nastriekal vôkol seba, aby som sa na maličkú chvíľku cítil šťastný. Ako keby som očakával, že pod Vianočným stromčekom ju nájdem a nič mi ju už nevezme.
Vzali mi ju však, už nastálo.
Koho mi to vzali?
Ženu, ktorú som zbožňoval. Ženu, ktorá mi prepáčila každé moje šibalstvo. Ženu, čo sa smiala mojim vtipom, i keď vôbec neboli vtipné. Ženu, ktorej všetko prihorelo, ale vajíčka vždy spravila skvelé. Ženu, ktorej zásnubný prsteň som držal v zásuvke tak dlho, že ho ani nevidela - nedostala tú možnosť rozhodnúť sa, či si ma chce vziať. Nebol čas - čas nám vzali.
"Áno?" inštinktívne som siahol po telefóne, ktorý sa rozozvučal v tichosti mojej kancelárie. Počúval som hlas ženy, ktorá ma dnes už otravovala po druhýkrát. Prevracal som očami len preto, aby som si zabránil premýšľať nad tým, čo vlastne odo mňa chce. "Dobre, budem tam o šiestej.....Do skorého videnia."
Netešil som sa na toto stretnutie. Netešil som sa ani na to, keď skončím v práci, lebo len moja práca mi dokázala zabrániť v tom, aby som premýšľal o svojom živote. O živote, ktorý sa zrazu zastavil a prestal akosi ísť ďalej.
Je zvláštne, že máme svoj život, svoje názory, staráme sa len o seba - no len do určitého času, dokým nám do cesty nepríde niekto, kto nám tento život prevráti naruby. Ako keby sme predtým ani nežili, len prežívali. Akoby sme čakali celý život len na ten moment, aby sme stretli osobu, čo nám ostane navždy v pamäti.
A môj svet naruby prevrátila práve ona - Sophie Lashnett.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár