Brat:(

Tak veľmi som ho ľúbila,
všetko by som preňho spravila.
Ale on si to neváži,
on si to nezaslúži.

Jemu je jedno či ho nenávidím,
alebo milujem.
Stále som bola a som na poslednom mieste,
ale tak to aj stále ostane.

Prečo mi to robil?
Prečo sme sa tak pohádali?
Prečo ma nikdy neľúbil?
Prečo mi stále facku vrazil?

Som ja taká naivná,
alebo taká hnusná?
Alebo on ma iba neznáša.
tým mi nôž do chrbta vráža?

Prečo mi keď som bola mala klamal?
Prečo mi stále nadávala?
Stále mi hovoril, že som decko hlúpe,
ale on nevie ako pritom trpí srdce moje.

On nevie čo prežívam ja,
on stále myslí iba na seba.
Je proste sebecký,
až sa mi už hnusý.

Prečo nechápe čo pre mňa znamená?
Veď on je môj „veľký brat
On ma má chrániť,
nie ma ešte viac trápiť.

On si neuvedomuje,
že aj ja viem plakať.
On si neuvedomuje,
že on ma má chápať.

On mi ma byť oporou,
má mi pomáhať.
Nie mi iba viac ubližovať.

Slzy plno tečú,
ale žiadne nevyliečia.
Naše hádanie,
tu už je všetko márne


Ako mi povedal „ už sme skončili“,
ja nato:„veď nikdy sme neboli ako súrodenci“.
A on: „lebo si drzé decko“,
potom som už bola ticho lebo sa ma to dotklo.

Vlastne načo toto všetko píšem?
Aj tak mu to neukážem.
Načo by to dobre bolo?
Aj tak by sa nič nezmenilo.

Už som sa stým zmierila,
že naozajstného brata som nikdy nemala.
Ale musím ešte poďakovať,
Kubkovi,Petkovi a Maťkovi
Oni sú moji náhradní bratia,
tí ktorý aj mňa ľúbia.

Ale už stačí smutných básni,
Týmto sa nič nevyrieši.

viem že je zla ze sa tam nic nerymuje ale ide tam o tu myslienqu

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu