Niečo krásne, najkrajšie na svete. Takto to beriem ja, až po tvári mi steká slza. Ach to jej čaro, neznášam ráno. Milujem prechádzať, sa v tme. V sne je tma strašidelná, lebo si myslím, že má znásilnia. V sne je tma niekedy aj okúzľujúca, je ako žiariaca hviezda. Tma prečo nie je stále? Prečo musí byť svetlo? Prečo musí byť tak jasné? Dá sa odpovedať iba lebo... Niečo krásne, najkrajšie na svete. Takto to beriem ja, až po tvári mi steká slza. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj