1. Od srdca k srdcu
2. Pravda bolí
3. Túžba milovať
4. Vráť sa ku mne
5. Obrovská bolesť
6. Nádherný deň
7. Adios
8. Zlatovlasé dievčatko
9. Loď lásky
10. Ľutujem svoju chybu
1. Od srdca k srdcu
Od srdca k srdcu,
Moje básne putujú.
Nie sú pre sudcu,
Ale pre tých, ktorí sa milujú.
Píšem len to, čo cítim,
Ja nerobím posudok života.
Píšem síce aj o tom, čo okolo seba vidím,
Ale to nie je moja robota.
Je mi strašne smutno,
Za tým, koho milujem.
Je mi strašne otupno,
Preto robím to čo viem..
Ešte raz,
By som chcela naozaj žiť.
Veď chyba je v ľuďoch, chyba je v nás,
Ale musíme sa s ňou pobiť.
Preto usmejme sa žiarivo,
Ako slnce na nebi.
Občas píšem aj zúrivo,
A to kvôli tomu, kto ma asi ľúbi.
Nič si nevymýšľam,
Všetko je o živote pravda.
Niekedy to pripisujem náhodám,
Len aby sa nestala krivda.
Nepozerajte na svet mojimi očami,
Ja ho vidím bielo-čierno.
Ale riaďte sa slovami,
Všetko berte trošku mierno.
2. Pravda bolí
Chcem počuť pravdu, prosím.
Veď mám na to právo.
Iba teba v srdci nosím,
Preto verím, že zvládneme to hravo.
Prosím ťa, neklam mi,
To si nezaslúžim.
Môžeš hovoriť, keď budeme sami,
No nech čokoľvek povieš, strašne ťa ľúbim.
Bojím sa tvojich slov, veľmi.
Neviem čo mi povieš.
Začínaš, zlatko prosím ver mi,
Nič dobré sa nedozvieš.
To som počuť nechcela,
Ale už si to povedal.
Moja duša razom zostala malá,
A ty si tam len tak stál.
V duchu sa modlím,
Bože neber mi ho.
Teraz, keď v srdci lásku nosím,
A ľúbim práve jeho.
Musím na dlho odcestovať,
Povedal napokon.
Nesmieš však kvôli tomu plakať,
Použil na mňa prísny tón.
Hľadela som naňho smutne,
Až mi slzičky do očí vhrkli.
Po líci pohladil ma nežne,
A spolu sme domov odišli
Nespýtala som sa koľko tam bude,
Ani či je medzi nami koniec.
Čakalo som, že mi to sám povie,
No on nič, a zazvonil zvonec.
Šla som otvoriť dvere,
Stál tam taxikár.
Pochopila som, že mi ťa zoberie,
Si obyčajný podvodník a klamár.
No aj tak ťa strašne milujem,
Ibaže neviem či ti môžem veriť.
Niečo sladké na nervy zjem,
Teraz nemám poňatia, čo mám spraviť.
Opúšťal ma,
Chcel ma na rozlúčku objať.
Znovu som zostávala sama,
Asi ma chcel dojať.
Odtisla som ho od seba,
A vyhodila zo svojho života.
Zahľadela som sa do neba,
Navrátila sa ku mne samota.
Chcel ma objať,
Sľúbil, že nie naposledy.
Nechal si sa najať,
No nevysvetlil si mi svoje dôvody.
Nespýtala som sa viac na nič,
A z okna sledovala ako odchádzaš.
Tvoje priznanie bolo pre mňa ako bič,
Musela som sledovať ako ma zrádzaš.
Ideš tam, kam ja za tebou nesmiem,
No možno sa po mňa vrátiš.
Tvoj odchod ťa trápi tiež, to viem,
Naozaj svoj sľub splníš?
Odišiel si a nič nepovedal,
Videla som ťa po prvý raz plakať.
Vždy si sa iba smial,
Teraz túžim za tebou utekať.
Taxík odchádza, v ňom sedíš ty,
Pozeráš cez okno na mňa smutne.
Na dverách zavŕzgali pánty,
Mňa úľakom mykne.
Dlhé mesiace som ťa nevidela,
Ba si ani nezavolal.
Iným dievčatám som vtedy závidela,
Slušného chlapca, ktorý ich miloval.
Ony závideli mne,
Keď si vravel ako ma veľmi ľúbiš.
Teraz som kvôli tebe na dne,
A čakám, či sa sem niekedy vrátiš.
Deň plynie za dňom,
Mesiac za mesiacom.
Stále túžim po tom,
Čo nemôžem mať, po ňom.
Idem von,
Už to neviem vydržať.
Kráčam miestami, kadiaľ kráčal On,
A znovu mám chuť plakať.
Kadiaľ ja stále kráčam,
Vidím len jeho tvár.
Nádej však pomaly strácam,
Možno rozdelil nás en svár.
Tvoja tvár v diaľke žiari,
Na mňa sa usmieva.
Či sa mi to len marí,
Srdce ti to ospieva.
Pozriem sa do diaľky, tam,
Odkiaľ ťa vidím kráčať.
Kráčaš ku mne sám,
Množstvo báb sa za tebou začína otáčať.
V duchu sa sama seba pýtam,
Prečo si sa teraz vrátil?
Pozeráš a čakáš, či ťa neprivítam,
Nechápeš čo si urobil?
Milovať ťa budem navždy,
Ale odpustiť nemôžem.
Teba vždy mal rád každý,
Vravím si, ja to prežijem.
Ani nevieš aké je to ťažké,
Povedať, odpúšťam ti.
Nevedela som o problémoch v láske,
Stále sa však budeme mať radi.
Prišiel si až ku mne,
Nič som nespravila a ty si ma objal.
Správal si sa tak jemne,
Musím priznať, že si ma vážne dojal.
Vzal si ma za ruku
A šli sme preč.
Zhodil si konečne tajomnú masku,
Rozprával si a rozprával, aby nestála reč.
Zaskočil si ma,
Aký si bol iný.
Potom ma striasla zima,
Keď si povedal, odišiel som z tvojej viny.
Razom som ťa pustila,
A zastavila sa na mieste.
Ďalšej chyby som sa dopustila,
Keď som šla s tebou po meste.
Nemala som ti veriť,
Veď ťa dobre poznám.
Čo ma chceš vážne zabiť?
Na kolená padnúť mám?
Na to rýchlo zabudni,
Lebo ja ti to nedovolím.
Ty na ne radšej padni,
Neubližuj mi, v duchu sa modlím.
Musím sa začať brániť,
Máš nado mnou obrovskú moc.
Budem sa ti odteraz strániť,
Či bude deň, a či noc.
To ty si odišiel,
Ja som tu zostala.
Ty si ma podviedol,
Hoci som ťa milovala.
Stal si sa úspešný,
Odteraz si iným človekom.
Klameš, že si jemný,
Nie, neporozprávame sa potom.
Tak to vravím nie,
Buď teraz, alebo nikdy.
Každý o mne vie,
Že zmenila som sa, čo mi aj vytkli.
Pozeral si na mňa neveriaco,
Už si sa tak nesmial.
Podľa teba som zradila ja,
Teraz si o tom zapochyboval.
Začal si viac premýšľať,
O tom, aké to medzi nami bolo.
Musela som to využiť, a sa ťa spýtať,
Myslíš, že ľúbila som ťa málo?
Nepoznal odpoveď,
Tak radšej mlčal.
Splnila sa moja predpoveď,
Ty si sa rozplakal.
Ľúbila som ťa veľmi,
To ty si to pokazil.
Zostala som stáť so slovami,
Ty si sa o našu lásku nebil.
Myslím, že si chcel, aby sme sa rozišli,
Preto si nič nespravil.
Teraz po roku sme na to prišli,
Tvoj vlastný čin ťa zlomil.
Keď začneš ľutovať,
To, čo si spravil,
Môžeš ma milovať,
No aj tak budeš debil.
Keď to pochopíš,
Budem preč ja.
O čo ma prosíš?
Nevolaj ma viac, láska moja.
Odchádzam od teba, láska moja,
Hoci ma to veľmi trápi.
Už nie som tvoja,
Žiaľ, bol si hlúpi.
Nevážil si si to, čo si mal,
Chcel si viac a viac, stále.
Stratil si, čo si miloval,
Tam už nie je žiadne ale.
Dávam ti posledné zbohom,
Potom navždy odídem.
Vzďaľujem sa krok za krokom,
Nezabudni na mňa, iba ti poviem.
Moje srdce však od žiaľu puká,
Stále viac sa od teba vzďaľujem.
Nikdy nezabudnem na tvoje posledné slovká:
Prosím, neodchádzaj! Ja ťa milujem.
3. Túžba milovať
Vraciam sa tam, kde to všetko začalo,
A my sme sa stretli.
Moje srdiečko tam zostalo,
Prečo ja? Prosím, vysvetli.
Prečo si si vybral práve mňa, vieš?
Ak áno ... neodpovedaj.
Túžim to síce vedieť tiež,
Lenže osud nie je na predaj.
Tá otázka mi stále vŕta v hlave,
Ale aj tak sa cítim šťastná.
Nenapadlo ma, že to so mnou tak zamáve,
Spomienka na tento čas nebude len matná.
Zamýšľam sa nad svojimi pocitmi,
Nad novou etapou svojho života.
Nikdy som sa nezaoberala žiadnymi citmi,
Nemyslela som, že bez neho to bude taká prázdnota.
Je to krásny pocit, keď človek vie,
Že naňho niekto myslí.
Chvíľami to vo mne naozaj vrie,
Akí sme od seba závislí.
Vraj ma má rád takú, aká som,
Ale čo ak klame?
Asi som v tom až po uši,
Čím to je, že je mi to nejaké známe?
Táto chvíľa sa už raz stala,
A znovu sa to opakuje.
Čo by som asi robiť mala?
Kto poradí? Kto vie?
Nesmiem robiť tie isté chyby,
Nesmiem oňho prísť.
Nechcem sa dožiť tej doby,
Bože, musí mi to vyjsť.
Ako píšem tieto riadky, sedím v autobuse,
A pozoruje krajinu za oknami.
Zamilovala som sa po prvý raz, či zase?
Aké to bude ďalej medzi nami?
Pochybnosti mám stále,
Ale o svoje šťastie bojujem.
I keď sú možno nádeje malé,
Viem, že ďalšiu lásku si už určite nenájdem.
Už si ju viac hľadať nechcem,
Preto vážim si čo mám.
Nikdy nikomu nepoviem,
Komu svoje srdce dám.
Hovorí sa, že láska príde do nášho života len raz,
Preto si ju musím vážiť.
Práve mi prebehol po chrbte chladný mráz,
Ktorý akoby ma chcel zabiť.
Usmievame sa na seba,
A vážime si chvíle, keď sme spolu.
Láska ver mi, milujem len teba,
Čo ti budem opakovať znovu a znovu.
Keď spomínam na tie chvíle,
Kedy sme boli pri sebe.
Túžim ti pozrieť do očí vzdialených míle,
A povedať: Patrím len tebe.
Cesta autobusom mi rýchlo ubieha,
A ja som stále ďalej a ďalej od teba.
Boli sme spolu len chvíľu, no nebola to márna snaha,
Chvíľa, za ktorú by som sa vzdala jazdy do neba.
Možno je to od veci,
Ale aj tak ti to poviem.
Možno sú to len keci,
Čo si pomyslíš, neviem.
V noci sa mi sníval krásny sen,
A ráno som sa zobudila s úsmevom.
Čo v ňom bolo, len ja sama viem,
Uspávala som naše bábo spevom.
Ty si stál medzi dverami,
Nevšimla som si ťa.
Až keď si prišiel dnu za nami,
Ozaj mi už šibe, láska milujem ťa.
Mám z toho strach,
Ale chcem za svoju lásku bojovať.
Pokiaľ sa nepremením na prach,
Budem ťa večne milovať.
To nie sú len prázdne slová do vzduchu,
A ty to veľmi dobre vieš.
Mám zvláštny pocit a zvuk pri zvuku,
Vrav, ty mi čokoľvek povedať smieš.
Je síce pravda,
Že sa tvojich slov bojím.
Mám ťa však rada,
Preto tu pred tebou stojím.
Stojím tu pred tebou, taká aká som,
A čakám tvoj ortieľ smrti.
Obraciam sa za tvojím hlasom,
To bola chyba, poviem ti.
Vidím pred sebou tvoje krásne oči,
Túžim ťa držať za ruku.
Celá svet sa so mnou točí,
V ruke mi zostala palička od nanuku.
Myslela som, že ma trošku schladí,
Ale akosi to nevyšlo.
Vôbec mi teraz nevadí,
Že moje srdce s tvojím odišlo.
Túžim ťa stále držať za ruku,
Kedykoľvek ťa môcť pobozkať.
Chcem s tebou kráčať bok po boku,
A že si môj, môcť každému povedať.
Keď som ťa videla tak osamelo stáť,
Vtedy tam na stanici, a smutne,
Chcelo sa mi plakať,
Ba myslela som, že mi srdce pukne.
Slzy sa mi do očí tisli,
Keď som ťa opúšťala.
Plecia mi smútkom ovisli,
Vtedy som znovu kvôli chlapcovi plakala.
Mala som zvieravý pocit,
Tu na hrudi.
Láska je úžasný cit,
Prosím, nikdy pred ňou neujdi.
Zamýšľam sa nad slovami,
Ktoré tvoria túto báseň.
Spisujem, čo sa udialo medzi nami?
Aj tak mi to znie ako rajská pieseň.
Vraví sa, že láska nepozná hranice,
Či je to pravda len tuším.
Mala by som sa stratiť do snehovej vánice,
Lenže chcem žiť, musím.
Tieto verše píšem o pár týždňov neskôr,
Kedy je všetko ešte viac zamotané.
Láska moja je odo mňa veľmi ďaleko,
Moje srdce je celkom celé zadané.
Môj sen sa možno stane skutočnosťou,
Po ktorej, ako viem, obaja túžime.
Počítame so spoločnou budúcnosťou,
Navzájom sa naozaj ľúbime.
Moje srdce patrí jemi,
A to jeho zase mne.
Nech ma nenecháva samú,
Je mi strašne otupne.
Srdce mi od radosti skáče,
Vždy keď sme spolu.
Keď musím odísť,
Žiaľ vtedy mám smolu.
Už som na ňom vážne závislá,
Veľmi mi na ňom záleží.
Čo by sa stalo, keby som zmizla?
Kto by zistil kam moje srdce beží?
Bolo by to isté,
Že by šlo tam za tebou.
Moje myšlienky sú hmlisté,
Slová sú mojou jedinou zásobou.
Slovami však nedokážem opísať,
Ako veľmi ťa ľúbim.
Moje srdce bude veľmi dlho plesať,
Za čo ti červenú ružu kúpim.
Moje srdce bude patriť navždy tvojmu,
Tak ako sme to chceli.
A tvoje zase môjmu,
Som rada, že sme spolu chodiť začali.
Nech sa stane čokoľvek, či sa rozídeme,
Vždy ťa budem ľúbiť zo srdca.
Ak to bude kvôli inej žene,
Nepoviem už nič, iba si pomyslím, ty zradca.
4. Vráť sa ku mne
Už dávno je čas ísť spať,
Ale ja len tak ležím a pozerám do tmy.
Vravím, vráť sa ku mne, vráť,
A rozveseľ môj život pochmúrny.
Iba ty vieš vrátiť to,
O čo som prišla dávno.
Tak to urob zlato,
Neváhaj a konaj rovno.
Vráť mi na tvár úsmev,
Iba ty to urobiť smieš.
Pokojne si na mne vybi svoj hnev,
Ak to naozaj chceš.
Pýtam sa sama seba,
Je to čo robím, správne?
Pozerám na teba,
A uvedomujem si to jasne.
Už dlho si ten,
Na koho myslím.
A hoci, aký si, poriadne neviem,
Aj tak sa ťa nebojím.
Nebojím sa, že ma zraníš,
Lebo si verím, že to prekonám.
Lenže svojou milotou moje zábrany ničíš,
A ja utrpením a bolesťou skonám.
Neviem, či si to uvedomuješ,
Ale strašne ťa milujem.
Ak si to predtým nevedel, tak teraz už vieš,
A ja ti vernosť sľubujem.
Bohu ďakujem za to, že mi ťa dal,
A nechcel odo mňa nič.
Hoci neviem, či si ma naozaj miloval,
Pravda by pre mňa mohla byť ako bič.
Koľko utrpenia a bolesti ešte znesiem,
Keď ma srdce bolí?
Myslím, že ty si ten koho sa nestrasiem,
Nie že by mi to nebolo po vôli.
5. Obrovská bolesť
Slová, ktoré si povedal,
Ma veľmi zaboleli.
Vážne si ma niekedy miloval?
S istotou sme nič nevedeli.
Vraj chcem mať dieťa,
Aby som si ťa pripútala.
Spamätaj sa prosím ťa,
Ja som na nič také ani nepomyslela.
Ak aj budem mať naše bábo,
Radšej ti poviem, je koniec.
Znie to odporne, priam slabo,
Ale ten drobec už nebude tvoja vec.
Nechcem si ťa pripútať,
Nie som taká špina.
Hoci ti môžem aj klamať,
No nebola to moja vina.
Pokojne odíď z môjho života,
Ak to tak veľmi chceš.
Bez teba to bude síce prázdnota,
Ale to ti môže byť jedno, keď budeš preč.
Vraj chceš naše dieťatko,
No nie som si tým istá.
Navždy budeš moje zlato,
Žiaľ nie si pripravený byť otcom, pravda je taká.
Jednoducho odíď,
A už viac sa nevracaj.
Nechoď ku mne prosiť,
Ani sa k mojej tvári neobracaj.
Ak raz odídeš,
Čo sa isto stane,
Dúfam, že nikdy nezanevrieš,
Na to malé, čo po nás zostane.
Dám ti vedieť,
Či je to syn, a či dcéra.
I keď ma to bude ukrutne bolieť,
Prežijem kvôli malému, to je silná viera.
Kvôli slovám,
Ktoré tvoje ústa vyriekli,
Viac sa s tebou nehádam,
Veď to sme sa škaredo potkli.
Dávam ti slobodu,
Ak chceš, teda odíď.
Nemusíš mať konkrétneho dôvodu,
Ani za mnou kvôli rozlúčke chodiť.
Odíď a dovoľ mi zabudnúť,
Netráp ma už viac svojimi slovami.
Stále sa ťa chcem dotknúť,
Ale to nejde, lebo je koniec medzi nami.
Neveríš mi,
A to ma trápi.
Ako hovoríš, keď sme sami,
Niekedy si ako hlúpi.
Pýtaš sa, hovoríš,
A chceš vedieť čo si myslím.
Možno si sen, a sa mi maríš,
Aj to je vec, ktorej sa bojím.
To čo si povedal,
Ma pichlo do srdca.
Veľmi si ma tými slovami sklamal,
Stal si sa pre mňa podvodník, klamár a zradca.
Neviem, či ti budem môcť ešte niekedy veriť,
Lebo tvoje obvinenie je závažné.
Mohol si ma radšej zastreliť,
To by bolo rovnako účinné.
Smrť by sa stala mojím vykúpením,
Aj keď by bola zbytočná.
Ja ti už viacej neverím,
Skončila moja nálada sviatočná.
Odíď z môjho života,
A už sa nevracaj späť.
Nech zabije ma prázdnota,
Rýchlo, aj hneď.
Ja nemám čo stratiť,
Iba ak svoju dušu.
Musím si život skrátiť,
Pokiaľ mi ju krvilačné psy nerozkúšu.
Na mne ti v skutočnosti nezáleží,
Tak čo odo mňa ešte chceš?
Odpustenie, nech ti zlé svedomie neťaží?
Tak to požaduješ?
To ti ja však nikdy nedám,
To odo mňa nečakaj.
Ublížil si mi strašne,
Tak teraz za to pykaj.
To je jedna z vecí,
Ktoré ti určite neodpustím.
Strč si niekam svoje ospravedlňujúce keci,
Teraz ťa zo svojho života navždy vyhodím.
6. Nádherný deň
Raz príde slnečný deň,
Kedy dažďové kvapky budú padať.
Z oblohy zmizne tmavý tieň,
A spolu budeme lietať.
Keď ten deň príde,
Obaja to zistíme.
Slnko s dažďom odíde,
My ruka v ruke vyletíme.
Budeme letieť do veľkej výšky,
A na dúhy koniec.
Stratíme z toho strachu zvyšky,
Zahodíme ďaleko ten zvonec.
Medzi kvietkami sa naháňať budeme,
Spolu sa budeme smiať.
Na to čo nás čaká zabudneme,
Nebudeme sa vôbec báť.
Budeme si užívať chvíle prežité spolu,
Šepkať si krásne slovíčka.
Opakovať ich znovu a znovu,
Potichu, jemne, do uška.
Šepkať si jemné nežnosti,
Po ktorých obaja túžime.
Alebo nežné jemnosti,
Letieť vysoko chceme, musíme.
7. Adios
Je to márne,
Vzdávam tento boj.
Len mi ubližuj chladne,
Môj život je navždy tvoj.
Rob si s ním čo chceš,
Mne na tom už nezáleží.
Kamkoľvek a kedykoľvek pôjdeš,
Srdce moje za tebou pobeží.
Mám veľkú ranu,
Otvorenú priamo na srdci.
Viac nepokladaj ma za dámu,
Keď máš moje srdce na bodci.
Ranil si ma,
A rana viac a viac krváca.
Aj s tebou som stále sama,
Tvoje srdce sa mi vzďaľuje a stráca.
Pomaly začínam chápať,
Čo sa vlastne deje.
Nechcem to znovu hľadať,
Ani keď už to nebude moje.
Blíži sa koniec toho môjho šťastia,
Preto môžem už len to najhoršie čakať.
Moje časy dobré sa nenávratne stratia,
A ja už nebudem môcť nikomu nič dávať.
Nechcem sa viac zamilovať,
A báť sa, že ma raz láska opustí.
A nechcem sa nikomu vôbec sťažovať,
Budem len sledovať, či to Boh dopustí.
Hovorím adios,
Všetkým veciam, prežitím s tebou.
Je toho dosť,
A môžem zostať celý život samou.
8. Zlatovlasé dievčatko
Zlatovlasé dievčatko spí,
Zo sna sa usmieva.
Kto ho však zobudí,
Na rozlúčku mu zamáva.
To malé dievčatko,
So slzičkami išlo spať.
Už keď bolo malé, chudiatko,
Nemal ho kto milovať.
Bolo vždy samo, ako kôl v plote,
A tak stiahlo sa do seba.
No nie celkom na celom svete,
Zistilo, keď spoznalo teba.
Život dokázal byť krutý,
Ale ono si s ním poradilo.
Nik nemohol byť dotknutý,
Lebo sa s nikým takmer nebavilo.
Bolo len pár ľudí,
Čo ju poznalo.
Dievčatko, ktoré súcit vzbudí,
Dokonca aj keď by nechcelo.
Malé dievčatko teraz spí,
Ale spánkom zabudnutým.
Nik nevie, či sa ešte zobudí,
A čo bude s ním.
To malé dievčatko zomrelo veľmi skoro,
Nemalo ani šestnásť rokov.
Zistilo to žiaľ príliš neskoro,
Bolo za bránou dospelosti už pár krokov.
Život sa jej zmenil zo dňa na deň,
Bolo to ako skok zo strechy, nie s padákom.
Objavil sa totiž strašný tieň,
Ktorý zahalil ju a potom nazval odpadom.
Zlatovlasé dievčatko skrylo svoju dušu,
Neukázalo ju ani tím, čo mali ju radi.
I keď vedela, že ju nepokúšu,
Nemohla vedieť, či ju niekto z nich nezradí.
Teraz bude konečne dospelá,
A naučila sa žiť normálne.
Klamstvom sa naučila byť veselá,
Svoje srdce odbremeňovala len mierne.
Objavil sa konečne ten,
Na ktorého čakala.
Neprešiel ani jediný deň,
Aby si naňho nespomenula.
Iba jemu jedinému úprimne priznala,
Čo sa jej stalo pred rokmi.
Nezanevrel na ňu, aj za to ho milovala,
Neviazal ju žiadnymi sľubmi.
Ona mu však tajne jeden sľub dala,
I keď ho nechcel počuť.
Nahlas mu ho nepovedala,
Ale v spánku ho mohol začuť.
Sľúbila mu večnú lásku,
Že naňho nikdy nezabudne.
Len pred ním odhodila falošnú masku,
Ktorá na samé dno jazera dopadne.
Lenže môže sa stať niečo,
A ona do jazera skočí.
Nik nebude poznať dôvod, prečo?
Ba možno sa nik neotočí.
Vyloví masku z vody,
Znovu si ju nasadí na tvár.
Neprezradí svoje dôvody,
Ani či jej ublížil nejaký somár.
No možno sa z vody viac nevynorí,
Nikto ju viac neuvidí.
Pár spomienok sa zachytiť podarí,
A vydá sa ju hľadať niekoľko lodí.
Zlatovlasé dievčatko navždy zmizlo,
Už sa nikdy nevráti.
Možno to bol len prelud, preto zaniklo,
Každý sa ako tieň raz vytratí.
9. Loď lásky
Loď pláva z prístavu,
Ďaleko na šíre more.
Za sebou počuje neutíchajúcu vravu,
Pozri a žiadaj pomoc hore.
Iste sa nájde niekto,
Kto ti pomocnú ruku podá.
Neviem vôbec kto si, kto?
Avšak, aj tak ťa mám rada.
Moja tvár je uplakaná,
Lebo si veľmi ďaleko.
Nechcem byť taká sama,
Chcem vyletieť vysoko.
Chcem sa dívať na tvoju tvár,
Povedať ti, že na teba myslím.
Nechcem, aby bol medzi nami svár,
Láska, veď ja ťa ľúbim.
Kráčam cestami,
Ktorými by som nemala.
Túlam sa miestami,
Akoby som ťa všade hľadala.
Lenže ty tam nie si,
Nikde ťa nevidím stáť.
Srdce to vydržať musí,
Nesmiem sa stále len báť.
Avšak, keď na teba myslím,
Je to vo dne v noci.
Nezáleží či spím,
Som stále v tvojej moci.
Si ako čarodej,
Ktorý ma môže ovládať.
Ak chceš, len sa smej,
Aj tak to musím často podstupovať.
Možno sú moje slová rovnaké,
Ale sú moje.
Básne sú vždy také,
Srdce sa mi rozdelí vo dvoje.
Bije rýchlejšie a silnejšie,
Lebo má pre koho.
Je mi s tebou najkrajšie,
Nikoho nič nie je do toho.
Myslela som si, že tie básne neuvidíš,
No písala som ich pre teba.
Neviem na čo myslíš,
Na čo myslíme oba.
Niekedy mám pocit,
Akoby si bol vedľa mňa.
Láska je nádherný cit,
A pri mne je aj tvoja vôňa.
Chvíľami sa usmievam,
Lebo sme spolu.
S tebou veľmi rada bývam,
Chcem byť znovu a znovu.
Ibaže keď ty odcestuješ,
Je mi smutno a plačem.
Vravíš, že to ľutuješ,
No ja od radosti neskáčem.
Dlho ťa neuvidím,
A obaja to veľmi dobre vieme.
Iba na fotku smutne hľadím,
A myslím na to, že spolu veľmi byť chceme.
Keď sama v noci zaspávam,
Chcem aby si zaspával so mnou.
Aj svoje sny o tebe snívam,
Ako sa držím za ruku s tebou.
Slzy mi po lícach stekajú,
Priznávam, že teraz plačem.
Vreckovky už pretekajú,
Prepáč, nevládzem.
Mám toho plné zuby,
Nechcem stále revať.
Keď začnú rásť gigantické duby,
Vtedy budem znovu spievať.
Iba pre teba, novú pieseň zložím,
Iba tebe ju zaspievam.
Svoje srdce ti do rúk vložím,
Zisťujem, že sa na chvíľu usmievam.
Tieto básne sú časťou mojej duše,
Preto boli pre všetkých skryté.
Prišli by sme z morí, na súše,
A moje telo by bolo posmeškami bité.
Kto prečíta verš, či kúsok z básne,
Pozerá tajný denník môjho života.
Čo cítim, dnes je každému veľmi jasné,
Pokúša sa o mňa tmavá temnota.
Svoju lásku dlho neuvidím,
Preto mi krokodílie slzy stekajú po lícach.
Neustále ruky zalamujem, smútim,
Moje srdce chce kričať. Prečo? ! Ach! ! !
Lenže ja ich nezadržím,
A nebudem to robiť ťažšie než to je.
Chodím, robím a spím,
A cez deň pretvárka. Som tá čo sa smeje.
Iným odvahy dodávam,
Hoci ju sama potrebujem.
Už aj napravo srdce mám,
Dôkaz, že som zamilovaná, viem.
Kadiaľ chodím, je mi smutno,
Ale už začínam mať radosť.
Myslím, že nebude nutno,
Povedať prestaň, už dosť.
Je to niečo,
Čo ja nikdy nepoviem.
Nepýtaj sa prečo,
Ja to sama neviem.
Prístav nový sa už blíži,
A púť lode lásky končí.
Zbohom drahé ženy, drahí muži,
A veľa šťastia, kto z vás do života skočí.
10. Ľutujem svoju chybu
Slzy mi po lícach chcú tiecť,
Ako sa minúty za minútami vlečú.
Mám pocit, že musím sa svojej lásky zriecť,
Aj keď z oblohy krvavé kvapky netečú.
Mám dojem, že so mnou nikdy nebude šťastný,
A viem, že to on je mojou láskou jedinou.
Začiatok, nie vždy, býva radostný,
Teraz úplne zmenená prechádzam dedinou.
Čokoľvek však cítim,
Nedokážem nikomu povedať do očí.
Ak mu niečo poviem, neviem čo uvidím,
Či sa mi už navždy chrbtom neotočí.
Bolí ma už len tá myšlienka,
Že by som sa ho mala zriecť.
Chcem si kľaknúť na ostré polienka,
Alebo od všetkého znovu utiecť.
Prečo som sa musela zamilovať,
Keď mu iba problémy prinášam?
Ak prečítaš raz túto báseň a budeš sa smiať,
Poviem ti len, zbohom. Navždy odchádzam!
Možno sa mi za chrbtom smeje,
Lenže ja mu verím ako nikomu nikdy v živote.
To on mi svojou láskou srdce hreje,
Vraví o mne ako o nejakom veľkom poklade.
Nechcem, aby kvôli mne niekto trpel,
A už vôbec nie On, ktorého ľúbim.
Radšej aby nový život začať smel,
Pustím ho, to si sľúbim.
Nedokážem sa pozerať na to,
Ako mu ja ubližujem.
Veď on je moje zlato,
On je ten koho milujem.
Neviem síce ešte prečo,
Ale cítim, že je výnimočný.
Čakám kedy mi prezradí niečo,
No mlčí a ja to akceptujem.
Nahnevala som ho veľmi,
A teraz ma to mrzí.
Keď sa zastavil medzi dvermi,
Čakala som, či ma nejakým úderom na kolená zrazí.
On však nie je taký,
Nikdy by mi neublížil.
Hoci je svet onaký,
Veľmi sa so mnou zblížil.
Sám si dal predsavzatia,
Aké som mala ja už dlhšie.
Nemal o tých mojich ani poňatia,
Moje ľadové srdce sa roztopilo a už nebude inakšie.
Viem, že ak ma on zradí,
Moje srdce sa z toho nikdy nespamätá.
Možno sa rana zahojí,
No jazva zostane, ono si to zapamätá.
Už sa na mňa nehnevá,
Aj keď neviem, či slovko, prepáč, stačí.
Svoju lásku mi na podnose nedáva,
Tak budem oňho bojovať pokiaľ to neskončí.
Chybu svoju, snažím sa napraviť,
A poučiť sa z nej.
Nemôžem nič ďalšie spraviť,
Čakať, ani viac, ani menej.
Čakať hodnú chvíľu,
Na vhodný okamih a miesto.
Zabehnúť námornú míľu,
Ty vieš, prečo vravím toto.
Tieto riadky sú jedny z prvých,
Mojou rukou napísaných slôh.
Znázorňujú myšlienky mnohých,
Či krokov, a či nôh.
Keby sa ten čas dal vrátiť späť
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
aiwan
15. 7.júla 2009 15:13
wau, tak toto môže napísať len zamilovaný človek
Napíš svoj komentár