1. Je koniec
2. Vysnívaná láska
3. Človek z neba
4. Neutekám od teba
5. Odysea lásky
6. Nájdi svoje šťastie
7. Keď príde láska
8. Cesta do neznáma
9. Tam pod tou hruškou
10. Môj Neznámy Pane
1. Je koniec
Boli sme konečne spolu,
a predsa tak strašne ďaleko.
Spomínam na ne znovu a znovu,
chvíle, kedy naše srdcia lietali spolu vysoko.
Tie chvíle už skončili,
všetko krásne zmizlo nenávratne preč.
Neprajníci našu lásku zabili,
ale to už nestojí za reč.
Je koniec,
už medzi nami.
Polnoc odbil kostolný zvonec,
už nikdy viac nebudeme my.
Smrť prichádza rýchlo a nečakane,
no vždy niekoho zabolí.
Ja už nevládzem, vravím nie,
stará rana sa ešte miliónkrát otvorí.
Tak ma viac netráp,
veď ja ťa milujem.
Si úžasný chlap,
a ja tie spoločné chvíle nikdy neoľutujem.
Neľutujem, keď som ťa prvý raz zbadala,
hoci bolia ma slová, ktoré píšem.
Neľutujem ani chvíle, keď som prvý raz za teba plakala,
nikdy nikomu o tom nepoviem.
Boli sme spolu,
len ty a ja.
Mali sme smolu,
nevedela som, že sme v tom traja.
Ona nás rozdelila,
i keď patrila k tvojej minulosti.
Ona našu krehkú lásku zabila,
no mňa už nechytajú žiadne zlosti.
Vynorila sa z jeho spomienok,
a vzala mi lásku môjho života.
Neprejde jediný rok,
kedy neoľutujem, že sa vrátila ku mne prázdnota.
Nebudem mu viac brániť,
aby odo mňa odišiel.
Už sa oňho nebudem biť,
ak by chcel, aj tak by išiel.
Dávam mu svoje posledné zbohom,
lúčim sa s ním s ťažkým srdcom.
Láska nečaká za každým rohom,
idem životom krok za krokom.
Nechápem čo sa to stalo,
prečo som oňho prišla.
Všetko sa mi v živote rozsypalo,
a ja som naveky osamela.
Moja prvá veľká láska zomrela,
nikdy viac ju neuvidím.
Hoci som na ňu nezanevrela,
skôr ju znovu neprežijem, než sa nezlomím.
Tu končí príbeh života môjho,
odchádzam preč zo scény.
Nikdy už nezabudnem na neho,
asi sú skazené moje gény.
Do konca svojho života,
budem náš rozchod ľutovať.
Aj keď ma pohltí samota,
neprestanem ťa milovať.
Moje srdce je zlomené,
navždy z neho bude krv tiecť.
Už nezhojí sa to zranenie strašné,
ani pred tým nedokážem utiecť.
Chcem počuť jeho veselý smiech,
cítiť jeho láskyplné objatie.
Bol to však nádherný hriech,
ktorý je pre mňa ako prekliatie.
Pôjdem do pekla,
v ktorom nebude on so mnou.
Prečo som vtedy nezanevrela,
cítim sa, akoby som bola len jeho hračkou.
Budem sa navždy trápiť,
a moje trápenie nikdy neskončí.
Mala by som sa radšej zabiť,
nech mi čierna mačka viac pred nohy neskočí.
Môj život je ako jedna veľká pohroma,
nikomu na mne naozaj nezáleží.
Nemajú ma radi ani doma,
každý sa odo mňa len preč rozbeží.
Aj on ma tak oklamal,
a potom si pokojne odišiel.
Vravel, že ma vždy miloval,
no aj on svojou cestou šiel.
Nedržala som ho tak, ako som mala,
nebola som podľa jeho predstáv.
Ja som ho úprimne milovala,
nezapadla som do jeho vysnívaných postáv.
Nedokázala som sa zmeniť,
na takú, akú ma chcel mať.
Podarilo sa mu ma úplne zlomiť,
a ja môžem už len plakať.
Tieto riadky on nikdy neuvidí,
nebude vedieť koľko bolesti mi spôsobil.
Mne nikto neporadí,
Čo by on na mojom mieste urobil.
2. Vysnívaná láska
Ak raz spoznáš niekoho,
komu sa rozhodneš svoje srdce dať,
pokojne, dotkni sa ho,
už viac nemusíš snívať.
Usmievaj sa naňho stále,
veď máš konečne dôvod.
Vyriešili sa tvoje starosti malé,
neboj, to isto nebude rozchod.
Tak už sa predsa usmej,
vychutnávaj si tú slastnú nehu.
Dostala si nádej,
Preto stoj, nepúšťaj sa do behu.
Vychutnávaj pocit,
že ťa má niekto naozaj rád.
Dovoľ si ten úžasný cit,
on je tvoj frajer, nie kamarát.
Je to láska,
ktorá k tebe konečne prišla.
Reťaz, čo ťa spútavala, praská,
chcem aby si slobodne odišla.
Možno nikoho teraz nečakáš,
a prekvapí ťa, keď zazvoní zvonček.
Keď otvoríš dvere, tak sa usmievaš,
čoskoro opustíš svoj rodný domček.
Prišiel po teba princ na bielom koni,
a ty prijmeš jeho podávanú ruku.
Bude z teba dôležitá pani,
no nedostaneš od života záruku.
3. Človek z neba
Ak raz spoznáš niekoho,
komu sa rozhodneš svoje srdce dať,
pokojne, dotkni sa ho,
už viac nemusíš snívať.
Usmievaj sa naňho stále,
veď máš konečne dôvod.
Vyriešili sa tvoje starosti malé,
neboj, to isto nebude rozchod.
Tak už sa predsa usmej,
vychutnávaj si tú slastnú nehu.
Dostala si nádej,
Preto stoj, nepúšťaj sa do behu.
Vychutnávaj pocit,
že ťa má niekto naozaj rád.
Dovoľ si ten úžasný cit,
on je tvoj frajer, nie kamarát.
Je to láska,
ktorá k tebe konečne prišla.
Reťaz, čo ťa spútavala, praská,
chcem aby si slobodne odišla.
Možno nikoho teraz nečakáš,
a prekvapí ťa, keď zazvoní zvonček.
Keď otvoríš dvere, tak sa usmievaš,
čoskoro opustíš svoj rodný domček.
Prišiel po teba princ na bielom koni,
a ty prijmeš jeho podávanú ruku.
Bude z teba dôležitá pani,
no nedostaneš od života záruku.
4. Neutekám od teba
Neutekám od teba,
iba sa na dlhú dobu lúčim.
Odchádzam preč, do neba,
opúšťam ťa, lebo musím.
Nikdy nezabudnem na chvíle,
ktoré sme spolu prežili.
Dávam ti svoje posledné zbohom, ale
nezabudni prosím, ako veľmi sme sa ľúbili.
Neboli sme si súdení,
preto musíme sa rozísť.
Ozajstná láska možno ani neni,
nechcela som, no musím už ísť.
Možno sa raz stretneme,
na našej dlhej púti.
Zapamätaj si moje srdce verné,
a že za tebou navždy smúti.
Letím do diaľav ďalekých,
mávam na rozlúčku.
Pozerám z výšky na všetkých,
už nikdy ťa nechytím za rúčku.
Cítim obrovskú bolesť na hrudi,
moje srdce vo dvoje puká.
Novú lásku si prosím nájdi,
tvoje šťastie viac nie je v mojich rukách.
Slzy mi po lícach tečú,
raní ma bolesť v tvojich očiach.
Prečo ma preč od teba vlečú?
Zachráň ma, prosím. Mám strach..
5. Odysea lásky
Koniec je medzi nami,
prišiel náhle včera.
Obaja sme zostali sami,
nie je tu nik, kto ma podopiera.
Skončil si to vtedy,
keď som ťa najviac potrebovala.
Neklamali sme si nikdy,
za čo som v duchu ďakovala.
Odišiel si v tichosti,
tak ako si sa náhle zjavil.
V spomienkach mi zostali len radosti,
a všetko to, čo si pre mňa spravil.
Nečakala som to,
a priznávam, že ma to ranilo.
Vravím, že prežijem aj toto,
a ak nie, viem aspoň, čo ma zabilo.
Prešiel deň,
končí aj ďalší.
Zahalil ma tieň,
život sa mi zdal byť horší.
Už ani von, sa mi chodiť nechce,
iba v izbe so spomienkami som.
Plačem pri tom, koľko sa mi chce,
a hľadám dôvod, hoci ho mám pod nosom.
Prezerám fotky,
fotené, keď sme boli spolu.
Spomínam na to, kedy vznikli,
a chcem zažiť všetko znovu.
Chcem vrátiť späť čas,
a opraviť, čo som pokazila.
Chcem vidieť teba a mňa spolu zas,
a zabrániť, aby som ťa stratila.
Chodím ako telo bez duše,
lebo viem, že som stratila niečo cenné.
Nech ma radšej jedovatý had pokúše,
a zhltne moje srdce zlomené.
Bez lásky,
môj život nemá zmysel.
Už žiadne otázky,
od ktorých by môj život závisel.
Teraz sedím v škole,
a rozmýšľam, kde som urobila chybu.
Už neutápam sa vo svojej smole,
sledujem, ako sa moje myšlienky jediným smerom hýbu.
Nedokážem sa sústrediť,
na nič okrem mojich myšlienok.
Snažím sa do práce zahĺbiť,
v srdci mi horí bolesti plamienok.
Chodím pomáhať tím,
ktorí moju pomoc potrebujú.
Cítim, ako sa už mením,
a som šťastná, keď mi konečne dôverujú.
Pomáham s úsmevom,
dodávam odvahu iným, hoci mne chýba.
Pobijem sa hoc aj s celým svetom,
veď som odvážna baba.
Snažím sa nemyslieť na to, čo príde,
ani na svoju bolestivú minulosť.
Už nebude žiaden On, ktorý po čase zase odíde,
myslím, že už toho bolo dosť.
Budem držať v náručí naše bábätko,
a budem sa tešiť z množstva splnených snov.
Určite to bude dievčatko,
a náš spoločný život bude hrou.
Budeme žiť iba sami,
jej otec nech si žije život, ktorý si zvolil.
Budeme dve osamelé dámy,
vďaka každému, kto by sa za nás modlil.
Naša láska zomrela,
ale zostala tu po nej pamiatka.
Asi som od neho chcela skutočne veľa,
no aj tak som rada, lebo je tu moja dcérka.
Naše dievčatko bolo splodené z lásky,
o čom jej poviem, keď vyrastie.
Nebudem sa skrývať za žiadne masky,
všetko sa, v správny čas, isto dozvie.
Ešte stále chodím do školy,
a na svoju nešťastnú lásku v dobrom spomínam.
Na päty sa mi lepia kúsky smoly,
nech sa viac nik nepýta, ako sa mám.
Ako by som sa mala,
keď tu nie je ten, na koho myslím?
Akoby som ani nežila,
stále len po izbe chodím.
Mám mu povedať,
že bude otcom,
alebo budem klamať,
veď nemusí vedieť o tom.
Mám strach z jeho reakcie,
z toho čo mi povie.
Mala by som sa pustiť do akcie,
skôr, či neskôr sa to aj tak dozvie.
Potrebujem získať čas,
ktorý vôbec nemám.
Nemôžem utiec zas,
lebo viem, že tento boj prehrávam.
Môžem riskovať svoj život,
ale nie ten nevinný.
Nemôžem zase preskočiť plot,
a počúvať, aký je ten môj príbeh dojemný.
Nemôžem utiecť,
ani sa nesmiem viac skrývať.
Dokázala som sa svojej lásky zriecť,
preto musím s kamoškami častejšie bývať.
Ony mi svoju pomoc sľúbili,
tak ich o ňu požiadam.
Ony vedia, ako sme sa strašne ľúbili,
a aj to, že sa na ne spolieham.
Poznajú ma od detstva,
a verím im ako nikomu.
Nenapadlo by ma, že je medzi nimi zradca,
ktorý všetko povie Jemu.
Neviem zatiaľ o ničom z toho,
čo sa za mojím chrbtom deje.
Hovorím svojim kamoškám vecí mnoho,
a neviem, že jedna z nich ma stále zradzuje.
Hovorím o tom,
čo by som chcela pre svoju malú.
Ako by som chcela bežať za jej otcom,
a oznámiť mu tú správu.
No nemôžem,
neviem o ňom nič, ani kde je.
Doma to rodičom poviem,
a oči sa mi do očí smeje.
Vraj mi vravel,
že sa toto stane.
Podľa neho to bol grázel,
ktorý sa stavil, že ma dostane.
Naštvane mu poviem,
nech nikdy moju lásku neuráža.
Idem do izby, lebo plakať zase chcem.
Vonku prší, a moja nálada sa na počasí odráža.
Počujem klopanie na dvere,
a mama vchádza do izby.
Rozumieme si spolu v tomto smere,
obe už máme otca, za tie slová, plné zuby.
Prisadne si na posteľ ku mne,
pozerá na mňa stále.
Pohladí ma po líci jemne,
a spýta sa, kedy sa narodí to malé?
Hovorím jej pravdu o všetkom,
priznávam aj to, že On o tom nevie.
Mama mi povie "nič v zlom,
ale on sa to aj tak dozvie.
Niekto mu to oznámi,
a on sa sem vráti práve preto.
Príde sem za nami,
určite sa spýta, či je pravda toto.
Otec mu isto jednu vrazí,
možno bude treba volať sanitku.
On ho takisto k zemi zrazí,
a budeme pre nich musieť ísť na záchytku.
Po tomto ja netúžim",
dokončí svoju predstavu mama.
Zabrániť ich stretnutiu musím,
pomyslím si, keď zostanem sama.
Žiadam o radu tú,
ktorej najviac verím.
Netuším, že som našla svoju achillovu pätu,
svoje myšlienky a obavy práve jej zverím.
Ona sa ma pýta,
či ho ešte stále ľúbim.
Nevedela som, že ma na tomto nachytá,
a bude chcieť vedieť, čo urobím.
Moja odpoveď znie,
že nikdy ho ľúbiť neprestanem.
Ona jediná vie,
že už navždy sama zostanem.
Láska k nemu,
zostane navždy v mojom srdci ukrytá.
Teraz pre zmenu,
budem spať ako zabitá.
Ležím na posteli,
no spánok mi neprichádza na oči.
Myšlienkami som na mieste, kam sme spolu chodili,
a celý svet sa so mnou točí.
Len tak si píšem na papier,
učiteľku vôbec nevnímam.
Sledujem chvíľami iba pohyby jej pier,
ale stále nad niečím iba premýšľam.
Nevšimnem si,
že sa otvorili dvere triedy.
Nevnímam, že ku mne kráča ktosi,
až si uvedomím ticho, bez škrípajúcej kriedy.
Čísi tieň na mňa dopadne,
a ja pomaly pozriem hore.
Kebyže ma niečo do srdca bodne,
nech si ma smrť rýchlo zoberie.
Bol tu živý,
z mäsa a kostí.
Akoby sa začal príbeh nový,
a do mňa sa vovalilo veľa zlosti.
Obzerám sa po triede,
najmä po tých, ktorým som verila.
Pozerám na ne, a uvažujem o zrade,
a hľadám tú, čo ma sklamala.
Neviem, čo mám robiť,
akoby o tom všetci vedeli.
Nemal sem nikdy chodiť,
všetci v laviciach ticho sedeli.
Sedím na mieste
a nemo naňho hľadím.
Priatelia moji, kde ste?
O chvíľu sa stratím.
Podáva mi ruku,
chce aby som šla s ním.
Neviem, v ktorom sa to deje roku,
alebo či spím a či bdím.
Jedno je však isté,
a to, že sa vrátil.
Lebo ma ľúbi čiste,
a smútil, keď ma stratil.
Možno mi klame,
a niekto mu to povedal.
Nie je mi dobre samej,
niekto môj osud do vlastných rúk vzal.
Odviedol ma zo školy,
aby sme sa porozprávali.
Čo sme všetko robili,
a kde sme všade boli.
Spýtal sa ma,
že ako sa mám.
Ako je doma,
a ja mu na všetko odpovedám.
Usmieva sa stále,
drží ma za ruku.
Zatiaľ nespomenul to malé,
ale akú mám uňho záruku?
Akoby o ničom nevedel,
netušil nič o dieťati, ktoré vo mne rastie.
Len tak tam slušne sedel,
a hovoril čosi o tom, ako je dnes krásne.
Je šťastný,
ako nikdy predtým.
Nechcem, aby mal život stratený,
rozhodla som sa. Neublížim mu tým.
Nechám mu slobodu,
aby mohol ako vták vyletieť do sveta.
Ja zodvihnem tú ťažkú hrudu,
a vzdám sa svojho života.
Budem stáť nohami pevne na zemi,
pritom budem do nebeských diaľav hľadieť.
Budem spomínať, že kedysi sme boli my,
a nikdy ťa neprestanem pred sebou vidieť.
Buď zbohom navždy,
láska moja jediná.
Dám ti len tieto rady,
nezabudni na mňa, aj keď na teba čaká iná.
Nájdeš svoje šťastie s inou,
a na mňa, prosím, v dobrom spomínaj.
Navždy si sa stal mojou láskou jedinou,
prosím odíď, a už sa nevracaj.
Opusť ma,
a ži ako sa ti páči.
Budem síce sama,
ale s malou mi to stačí.
Nesťažujem sa,
pretože viem ako sa asi cítiš.
Nebudem taká krysa,
aby si mohol povedať, "ty mi len život ničíš..."
Lenže potom si povedal,
čo som vôbec nečakala.
"Vždy som ťa miloval,
ďakujem, že si so mnou vydržala.
Prepáč, že som ťa tak trápil,
ale strašne som sa bál.
Bál som sa, aby som ťa nestratil,
a práve ja som to pokašlal.
Keby si mi odpustila,
chcem, aby sme boli znovu spolu.
Myslím, že si ku mne vždy niečo cítila.
Dáš mi šancu znovu? "
Bála som sa odvetiť,
aby som neoľutovala.
Mám šancu, niečo s nami robiť,
ale najradšej by som sa niekam schovala.
Stojím pri ňom,
a uvažujem, ako sa mu mám priznať.
"Láska, budeš otcom, "
vyhrknem, a keď mlčí, začnem preč bežať.
Rýchlo odchádzam,
náhlim sa preč.
Na jeho názor nečakám,
nechcem počuť radšej jeho reč.
Neviem, či beží za mnou,
bojím sa obzrieť.
Bežím mestskou krajinou,
a nemám čas sa na nič pozrieť.
Slzy mi stekajú po lícach,
ale ja ich nevnímam.
V živote som nemala taký strach,
a svetielko nádeje pred sebou strácam.
Neviem, čo som čakala,
keď mu to poviem.
Hovoriť som mu to nemala,
teraz to už isto viem.
Toto je koniec príbehu,
ktorý sa tu dial.
Keď som sa dala do behu,
môj sen vietor navždy ovial.
Nikdy nezabudnem,
na toho, koho som ľúbila.
Nech kamkoľvek pôjdem,
budem vedieť, že som ho navždy stratila.
Už nikdy ma neobjíme,
nepovie, "mám ťa rád".
Vo svete sa nestretneme,
a on nebude môj kamarát.
Odteraz už naňho nesmiem myslieť,
musím hľadieť dopredu.
Nemusím ho už nikdy v živote vidieť,
nemám na tieto úvahy náladu.
Už je večer,
a ja sa bezcieľne túlam mestom.
Nemám udaný presný smer,
keď zbadám známy strom.
Stojí pod ním lavička,
na ktorej sme spolu sedávali.
Pod ňou nejaká palička,
s ktorou sme do hliny vyrývali.
Iba tam tak stojím,
na krásne chvíle spomínam.
Ale už viac sa rán osudu nebojím,
ja ich totiž každému povraciam.
Nevidím,
že ma niekto pozoruje.
Na nič nemyslím,
ani na to, či ma niekto na svete vôbec miluje.
Pozerám pred seba,
no nevidím nič.
Pozerám hore, s nádejou do neba,
a vtedy ma to zasiahlo ako bič.
Padajúca hviezda,
možno moje prianie splní.
Taká krátka jazda,
hore na výslní.
"Zaželaj si niečo",
začujem z tmy slová.
Bože to nie. Prečo,
objavil sa znova?
Svoju otázku,
nahlas však nepoviem.
V ruke drží retiazku,
"pred chvíľou si ju stratila", sa dozviem.
Dotknem sa krku,
a je to tak.
Spomínam na našu krásnu lásku,
na to, že to bol jej znak.
Vyšiel z tieňa ku mne,
a k lavičke sa postavil.
Za ruku ma chytil jemne,
jedným prstom ma pohladil.
"Usmej sa na mňa,
veď nemáš sa prečo mračiť."
a už sa ku mne skláňa,
svojim bozkom ma začal mučiť.
Plienil mi pery,
svojim bozkom zdrvujúcim.
Prebral sa vo mne cit, aký majú zvery,
akoby bol stále tým istým milujúcim.
Bol úplne iný,
akoby som ho nikdy nepoznala.
Je tento príbeh dojemný?
Ale to preto, lebo som sa zamilovala.
"Ľúbim ťa, láska moja jediná.
Chcem, aby sme sa vzali.
Želám si, aby sme boli jedna rodina,
veď sme sa ľúbiť neprestali.
Tak mi daj šancu zvoliť si,
čo by som chcel ja.
Chcem zažívať s tebou sveta krásy,
prosím ver mi, láska moja."
Jeho slová sa mi do srdca vryli,
ale ja som mlčala.
Hoci je pravda, že sme sa ľúbiť neprestali,
ja som v trochu iné slová dúfala.
Chcela som počuť z tvojich úst,
že sa tešíš na to, čo nás čaká.
Avšak ešte budeme musieť zhltnúť veľa súst,
aby sme prekonali, čo nás ľaká.
Preto odmietam tvoju ponuku,
nie, nevezmem si ťa.
Lenže stále ma držíš za ruku,
"nemôžem ťa znovu stratiť".
Toto ma zaskočilo,
bola som nepripravená.
Pri srdci ma zabolelo,
už som z toho boja unavená.
Znova sa ma spýta,
ale ja neviem čo povedať.
Jeho vrelý úsmev ma privíta,
"dovoľ, aby som ťa smel milovať".
Dovoľujem ti to láska moja,
moja odpoveď je áno.
Už som navždy tvoja,
a budem sa pri tebe preberať každé ráno.
6. Nájdi svoje šťastie
Nájdi svoje šťastie,
veď aj minca dve strany má.
Nehovor mi nie,
veď keď chceš, všetko sa dá.
Je to láska všemohúca,
ona veľkú silu má.
Stále mladá, nestarnúca,
na teba len spomína.
Stal si sa tou spomienkou,
čo sa z tmy občas vynorí.
Všetko bývalo pre teba hračkou,
verím, že sa vrátiš, tebe sa to podarí.
Ty sa po mňa vrátiš,
sľúbil si mi to.
Predstavujem si, ako na mňa hľadíš,
viem, že si preč len krátko.
Odišiel si,
aby si sa po mňa vrátil.
Musel si ísť do sveta na skusi,
telefonátmi si si dlhú chvíľu krátil.
Večer som čakala tvoje slová,
ale tie prichádzali stále menej a menej.
Pochopila som, že je v tvojom živote nejaká nová,
baba, ktorú môžem nazývať zlodej.
Drzo mi ťa ukradla,
pochybujem, že sa vrátiš späť.
Moja duša bez teba len chradla,
keby si to chcel, spravil by si to hneď.
Posielam ti bozk na rozlúčku,
nech sa ti dobre darí.
Nikdy viac ti nepodám rúčku,
nie, vôbec sa mi nemarí.
Odteraz si len minulosťou,
hovorím ti zbohom.
Ešte dlho bude pre mňa starosťou,
či ťa nestretnem za najbližším rohom.
Preto má minca strany dve,
nikdy nevieš, na ktorú sa dívaš.
Zdá sa mi t neférové,
že sa zjavíš a zase odchádzaš.
Tentoraz už neprídeš,
som si tým istá.
Viem to ja, a vieš to tiež,
už nie som pre teba tvoja láska zlatá.
Toto je koniec zbytočných slov,
maj sa dobre.
Pre teba je život len hrou,
preto ti želám nájdi svoje šťastie skoré...
7. Keď príde láska
Keď príde láska,
ty sa vrátiš a povieš,
že máš ma rád.
Keď príde láska,
nájdeš ju v stráni,
no nebudeš môj kamarát.
Keď príde láska,
dáš mi nádej,
že to všetko nebol len sen.
Keď príde láska,
ja ti poviem,
že ťa milujem.
8. Cesta do neznáma
Chcela by som ťa mať pri sebe,
ale ty si strašne ďaleko a sám.
Povedať slovká: Ľúbim ťa, len tebe,
srdce smutné až priveľmi mám.
Bolí ma tá vzdialenosť,
ktorá nás od seba delí.
Naša láska je ako pevnosť,
a ty rytier, ktorý jej velí.
Rytier v ligotavej zbroji,
ktorý ma pred zlom ochráni.
Rytier, čo sa bojí,
že tú lásku raní.
Preto otvor svoje oči,
veď toto nie je žiaden sen.
Láska ti do náručia neskočí,
ja to dobre viem.
Usmievaj sa stále,
veď nemáš sa prečo mračiť.
Nehľadaj viac žiadne ale,
musí ti to, čo ponúkam, stačiť.
Ak ti to však nestačí,
skús hľadať svoje šťastie inde.
Moje srdce sa vylieči,
raz sa ten liek určite nájde.
Bolí ma vedomie,
že raz preč odídeš.
Mala som zlé svedomie,
či to sám prežiješ.
Ja žijem zo dňa na deň,
hoci v lásku večnú verím.
Padá na mňa zlý tieň,
priznávam, ja sa bojím.
Čítaj medzi riadkami,
a zisti, čo teraz cítim.
Nie je to hra so slovkami,
i keď to pekne znie, vidím.
Strach o svoju lásku mám,
veď je to normálne.
Nikomu ťa láska nedám,
že si so mnou je neuveriteľné.
Ale musím sa pýtať, prečo ja?
Čo na mne vlastne vidíš?
Prečo som láska tvoja?
Naozaj ku mne niečo cítiš?
Ako mám vedieť,
že mi neklameš?
Nedokážem na mieste sedieť,
srdce mi vraví, bež za ním, bež.
Lenže ja nemôžem,
tá diaľka je veľká.
Raz to však dokážem,
keď uvidíš moje, srdcom napísane, dielka.
Musím sa ti priznať,
odkedy som s tebou, znovu píšem.
Ďakujem, že si mi dovolil ťa milovať,
a môcť ti povedať, že nikdy nezabudnem.
Moje srdce má konečne pre koho biť,
konečne mám milovaného človeka.
Aj na tú diaľku ťa môžem ľúbiť,
konečne viem, čo znamená slovo láska.
9. Tam pod tou hruškou
Tam pod tou hruškou,
kde sme sa stretali,
si mi vravel, že som tvojou milovanou,
a odvtedy sme sa ľúbili.
No zrazu si niekam zmizol,
a ja som ťa všade hľadala.
Akoby si na mňa úplne zabudol,
keď som sa ti z lásky vyznala.
Azda ťa vyľakalo,
čo som povedala.
Moje srdce bolo asi málo,
hoci som ti ho s láskou dávala.
Prečo si odišiel,
keď si vravel, mám ťa rád?
Možno si mojim životom iba prešiel,
tak kde je môj najlepší kamarát?
Asi som predtým len spala,
ale cítila som tvoje bozky na perách.
Asi som o svojom princovi len snila,
nikdy nepochopíš, že som mala o nás strach.
Asi som snila sen,
a keď si odišiel, bola som sklamaná.
No aj keby sme boli spolu iba jediný deň,
nevadí. Vedela by som, čo znamená byť milovaná.
Ty to nikdy nepochopíš,
čo tie mesiace pre mňa znamenali.
Už mi veľmi nezáleží na tom čo urobíš,
i keď sme si kedysi niečo cenné dali.
Tak vráť sa láska späť,
moje srdce krváca.
Prosím, vráť sa hneď,
bolí ho, že tvoju blízkosť stráca.
Neber mi moje srdce, prosím.
Nechaj ma žiť.
Pokúsim sa ťa nájsť, musím.
Viac nedokážem bez teba byť.
Pôjdem aj na koniec sveta,
len aby som ťa našla.
Chcem aby bolo šťastné naše dieťa,
aj ja, lebo som ťa milovať neprestala.
Keď odbije správna hodina,
budeme spolu stáť pred oltárom v kostole.
Konečne budeme jedna rodina,
budeme spolu, aj napriek tej všetkej smole.
Kráčam cestami-necestami,
ale stále ťa všade hľadám.
Ľutujem, že nie si s nami,
že si tak ďaleko od nás a sám.
Plakať už nevládzem,
stále dúfam, že sa vrátiš.
Nezáleží na tom, čo chcem,
to ty toho veľa stratíš.
10. Môj Neznámy Pane
Dobrú noc, môj Neznámy Pane.
Je čas sa rozlúčiť.
Vážim si chvíle, ktoré máme,
avšak, mali by sme to ukončiť.
Ja nie som tá, za ktorú ma máte,
nechcem vás viac klamať.
Netuším akú hru so mnou hráte,
že sa ma vzdáte, môžem len dúfať.
Milovala som naše dlhé prechádzky po lese,
aj naše bezvýznamné rozhovory.
Moje srdce to, žiaľ, už neznesie,
hoc by ste kvôli mne prešiel mnohé hory.
Odíďte, pokiaľ vás dokážem pustiť,
potom to už nebude také ľahké.
Nesmiem si dovoliť, vás vážne ľúbiť,
je to pre mňa strašne ťažké.
Treba veriť, a raz sa všetko obráti na dobré.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár