ZBIERKA BOLESTI (zbierka č. 3)

Obsah:
1. Spoveď
2. Zbierka bolesti
3. Rozlúčenie
4. Posledný dar
5. Nevracaj sa späť
6. Môj policajt
7. Zbohom
8. Smrť bojovníka
9. Navždy sama
10. Keď začnú padať hviezdy
1. Spoveď
Keď píšem tieto riadky,
ešte vôbec neviem, čo bude.
Či zostanú z môjho života len smietky,
či k rozchodu medzi nami dôjde.

Nech už to bude tak či onak,
zodvihnem sa a budem kráčať ďalej.
Nedovolím, aby ma spálil bolesti drak,
ani si neprilejem do ohňa olej.

Malý pramienok musí sa rozhorieť,
ale bez pomoci, úplne sám.
Viem, že ak bude rozchod, bude ma to bolieť,
avšak isté je, že ešte nejaké sily mám.

Budem sa snažiť o svoju lásku bojovať,
ak to bude mať zmysel.
Sama seba musím preto varovať,
používaj konečne svoju myseľ.

Musím sa spamätať, pokiaľ je ešte čas,
musím načerpať nových síl.
Láska bola aj bude navždy v nás,
prejdeme ešte veľmi mnoho míľ.

Ohník pomaly rozhorieva,
sila moja sa vracia späť.
Vetrík ma jemne ovieva,
povedz mi pravdu prosím hneď.

Netráp moju dušu,
buď ku mne úprimný.
Moje city ťa nepokúšu,
Nemusíš byť ku mne jemný.

Možno cítiš vďačnosť,
že som ti pomohla.
Preto volíš jemnosť,
aby som sa ľahšie pohla.

Lenže ja to nepotrebujem,
chcem počuť všetko od pľúc.
Nemaj strach, ja ťa nezjem,
povedz všetko, len nezanevrúc.

Nezanevri na mňa, ak to náhodou prečítaš,
hoci ťa budem vždy ľúbiť.
Uvidím, či sa ma na niečo spýtaš,
odpoviem, to ti môžem sľúbiť.

Budem k tebe úprimná,
rovnako ako si ty ku mne.
Moja láska síce bude večná,
no neviem, či vravím aj v tvojom mene.

Možno si myslíš, že vravím príliš vážne slová,
ktoré nemusím myslieť vážne.
Lenže ja ti ich budem opakovať stále dookola,
je to pravda, a malo by ti to byť jasné.

Zamýšľam sa nad svojím životom,
do ktorého teraz patríš aj ty.
Zistila som, aký je život za plotom,
a koľko si vyžaduje roboty.

Ale spolu to zvládneme,
všetko sa nám podarí urobiť.
Na okamih si sadneme,
aby sme mohli energiu dobiť.

Budeme kráčať životom ruka v ruke,
spolu a predsa každý sám.
Píšem stále o našej láske,
a o tom, ako ťa rada mám.

Srdce mi ide z hrude vyskočiť,
lebo ťa túžim pobozkať.
Nechcem sa za svojím smutným životom otočiť,
chcem tvoje meno volať.

Túžim ho zakričať priamo tu,
aby si ho počul až tam kde si.
Ani nepotrebujem poznať správnu notu,
chcem chytiť šancu za pačesy.

I keď nie je moja láska istá,
pochybnosti sú všade.
Z mojej strany je ako ľalia, čistá,
a to nech sa čokoľvek stane.

Nikomu nedovolím,
aby mi moju lásku vzal.
Je vidieť, že sa o ňu bojím,
ten človek tomu teda dal.

Aby som sa bála o svoje city,
to sa ešte nestalo.
Moja láska nikdy nebola taká silná,
a želám si, aby to tak aj zostalo.

Ak som svoju lásku našla,
prečo by som sa jej mala vzdať?
Keby chcel aby som odišla,
šla by som mu ešte svoje zbohom dať.

Už nie som taká silná ako kedysi,
netrúfam si predpovedať čo sa stane.
Už nechodím do sveta na skusi,
na mačku a myš sa spolu hráme.

Ja som tá myš, ktorá neviem,
čo s ňou mačka urobí.
Ale tá, čo sa to dozvie,
či len stenu trofejí ozdobí.

Možno som trofej a ani o tom neviem,
asi z toho trochu strach mám.
Raz sa pravdu určite dozviem,
potom zostane každý z nás možno sám.

Zvoní mi telefón,
a ja ho s obavami dvíham.
Volá mi On,
s úsmevom na perách si v noci líham.

Zaspávam s pocitom, že na mňa niekto myslí,
a plyšáka k sebe tisnem.
Moje pochybnosti ihneď zmizli,
už bez obáv svetlo zhasnem.

S pokojom zaspávam,
o nás dvoch, sen sa mi sníva.
V našom boji sa vzdávam,
vedel si o tom, vždy to tak býva.

Ako naložíš s mojou dôverou,
to je len na tebe.
S mojou životnou smolou,
nemyslím si nič pekné o sebe.

Neviem, čo na mne vidíš,
či svoju lásku len nepredstieraš.
Viem však, že sa lásky bojíš,
že ak o ňu znovu prídeš, isto zomieraš.

Lenže ja ti nedovolím zomrieť,
a odísť odo mňa do diaľav, kam ja nesmiem.
Ak to urobíš, bude ma to bolieť,
milujem ťa, sú posledné slová čo ti poviem.

2. Zbierka bolesti
Až ma budeš opúšťať,
budeš odchádzať preč z môjho snenia,
nepríď mi bozk naposledy dať,
odíď bez rozlúčenia.

My už sa neuvidíme,
bude to pre mňa strašne kruté.
Hneď ako sa rozídeme,
najlepšie bude zabudnutie.

Opustil si ma,
zmizol si mi niekde v hmle.
Zostala som sama,
raz prestane to ukrutné bolenie.

Márne ťa čakám,
už sa nevrátiš.
Každého tieňa sa ľakám,
prisahám, raz mi všetko draho zaplatíš.

Len kdesi vnútri viem, že si tu bol,
spolu sme sa smiali aj plakali.
No ty si však zabudol,
na to krásne, čo sme spolu získali.

Na mňa si už zabudol,
nespomenieš si na svoju minulosť.
Ako si chcel, si sa rozhodol,
na mňa toho bolo naozaj dosť.

Nie, ja nepatrím ti už,
vzdal si sa mňa aj mojej lásky.
Si predsa dospelý muž,
máš okolo seba väčšie krásky.

Veď iba raz sa môžu stretnúť dvaja,
ku ktorým príde veľká láska.
Tí si lásku nezataja,
iba raz nám srdce poťažká.

Jeden dotyk pohltí ťa úplne,
a ty zatúžiš po ďalšom.
Teba to vôbec nenapadne,
že svojej milovanej dáš raz košom.

Život žiť je ťažké,
ale dokáže byť nádherný.
Keď nový život pod srdcom rastie,
pocit je to neskutočne úžasný.

Aj kvietok ťažko rastie medzi burinou,
preto počúvaj hlas svojho srdca.
Neotáčaj sa za ozvenou,
ona nebude nikdy tvoj radca.

Šťastie je len klam
a úsmev almužna.
Neviem, možno si teraz sám,
a ja budem už len známa neznáma.

Nikdy nezabudni, že keď hviezdy padajú,
v podobe sladkých snov,
veršíkmi bozkávajú,
na perá básnikov.

Ich tanec kolíše,
mení sa v spev.
Vytvára zátišie,
čo hltá hnev.

I túžby, čo som mala sama,
sa mi zdajú splnené.
Otázky z neznáma,
v známe sú zmenené...

3. Rozlúčenie
Neutekám od teba,
láska moja.
Prosím, pamätaj si,
navždy zostanem tvoja.

Neboli sme si súdení,
v nesprávny čas sme sa zišli.
Raz nájdeš tú pravú, ale ja som to neni,
je tu chvíľa, aby sme sa rozlúčili.

Obaja budeme veľmi trpieť,
no musíme sa rozísť.
Bude ti dobre, lebo dosiahneš čo budeš chcieť,
inak každý musíme inou cestou odísť.

Možno sa raz stretneme,
na našej životnej púti.
Obaja spriaznenú dušu nájdeme,
hoci moje srdce za tvojím smúti.

Slzy mi po lícach tečú,
a ja kráčam od teba preč.
Sledujem ako sa minúty pomaly vlečú,
a viem, že v tejto chvíli to už vieš.

Odišla som, láska moja,
i keď ma to bolí.
Bola som len tvoja,
môj cit k tebe ma raz zmorí.

Lúčim sa s tebou týmto krátkym textom,
lebo môj domov bol kde si ty.
Teraz už budeš iba snom,
budem si pamätať, aký si bol zlatý.

Krásnou spomienkou,
dôvodom na ďalší život.
Jedinou láskou,
teraz však potrebujem návod.

Na ďalší život potrebujem mapu,
no nesmie byť od teba.
Budem hrať radšej hlúpu,
no aj tak sa nikdy nedostanem do neba.

Nebo je všade tam,
kde si ty.
Lenže, keď bude každý sám,
pôjde do temnoty.

Buď zbohom,
a odpusť mi to raz.
Keď budem odchádzať krokom,
zistíš, že pomaly plynie ten čas.

Len čo vykročím z dverí,
budem ti veľmi chýbať.
Budeš z toho chorý,
to je dôkaz, že si ma neprestal milovať.

Pozeraj na minulosť,
s úsmevom na perách.
Zažili sme toho dosť,
nebol to žiaden zlý vzťah.

4. Posledný dar
Ruža stála osamelá,
v krištáľovej váze.
Bola živá, nie umelá,
a dal si mi ju ty.

Bol to darček,
darovaný zo srdca.
Vždy sibol môj chlapček,
nevedela som, že budeš aj zradca.

Ja som ťa ľúbila,
avšak ty mňa nie.
Prečo som ti verila?
Tak bolelo to sklamanie.

Teraz, keď som ťa vyhodila zo svojho života,
chce sa mi stále viac plakať.
Nebude u mňa dlho samota,
budem na toho pravého čakať.

Na takého, čo mi neublíži,
čo ma bude mať rád.
Dúfam, že sa tá chvíľa blíži,
nemusí to byť len kamarát.

Avšak na tvoj posledný dar,
červenú ružu, nezabudnem.
Ten čas nevyšiel na zmar,
na svoju chybu si často spomeniem.

5. Nevracaj sa späť
Odišiel si,
a už sa nevrátiš.
Chytil si šancu za vlasy,
skôr než ju stratíš.

Preto ti želám len to najlepšie,
nech sa ti v živote darí.
Nech zažiješ to najkrajšie,
a už nikdy nestoj na prahu mojich dverí.

Nechoď ma viac navštíviť,
už si nemáme čo povedať.
Je mi jedno, čo budeš robiť,
ani či si mi chcel niečo na rozlúčku darovať.

Odíď už navždy,
a prestaň ma trápiť.
Nechcem spomínať na tie krivdy,
ktorým si ma musel podrobiť.

Keď budeš odchádzať,
prosím neobzeraj sa späť.
Budeš vzpriamene kráčať,
tak sa spamätaj a odíď hneď.

Odíď, pokiaľ som schopná ťa pustiť,
potom to už nebude také ľahké.
No nikdy ti nebudem môcť odpustiť,
že si zničil to šťastie krehké.

Snažila som sa ho vybojovať,
aby sme mohli byť šťastní.
Nechcela som, aby si mi začal klamať,
pre mňa si bol vždy človek úžasný.

Milovala som ťa úprimne,
ale ty si ma oklamal a zmizol.
Cítila som sa strašne,
akoby ma nejaký netvor uniesol.

Zranil si ma,
a mňa to veľmi bolí.
Odíď, chcem byť sama,
aspoň raz mi urob po vôli.

Splň mi toto jedno prianie,
a zmizni z môjho života.
Hovorím ti, nie,
mňa nedostane samota.

Dokážem žiť aj bez teba,
poviem mu odvážne.
Potom pozriem sa do neba,
a cítim, ako moje srdce pomaly chradne.

Ťažké je ťa milovať,
moje srdiečko sa viac nesmeje.
Viem, že to budem veľmi ľutovať,
ale potrebujem slnko, čo ma zohreje.

6. Môj policajt
Počujem ako ma ohovárajú, urážajú a smejú sa mi,
no nevedia čo prežívam.
Kedysi všetko riešila som hrami,
teraz sa každému radšej vyhýbam.

Ako mám dokázať, že na to mám?
Ako to mám zvládnuť?
Každý musí všetko zvládnuť sám,
ako keď policajt ma chcel zatknúť.

"Aký zločin som spáchala? "
spýtala som sa ho.
"Moje srdce si mi ukradla."
povedal a ja pozrela som na neho.

Zdal sa mi povedomý,
len som si nevedela spomenúť.
Pred očami som mala staré schátrané domy,
kde som sa snažila s jedným zlodejom dohodnúť.

V mojom veku bol ten chlapec,
ale žil úplne sám.
Bol celkom zlatý ten drobec,
A ja som mu dala všetko čo mám.

Odvtedy sme boli kamaráti,
mohla som mu všetko povedať.
Nečakala som, že sa raz stratí,
ani že mi bude tak veľmi chýbať.

Zmizol preč, ani sa nerozlúčil,
vedela som, že mi bude chýbať.
Neviem čo sa stalo, prečo to urobil,
že ho opäť uvidím, som mohla len dúfať.

Policajt na mňa stále hľadel,
čakal čo mu poviem.
Že som ho spoznala, už asi vedel,
čo si mám myslieť, neviem.

Spýtala som sa teda rýchlo:
"Prečo si sa vrátil? "
"To že som sa nerozlúčil, ma mrzelo,
že sa sem vrátim, som si sľúbil."

Chcel ma vidieť, chýbala som mu.
Vrátil sa len kvôli mne.
Nechcel ma nechať samú,
povedal mi napokon jasne.

Bol to môj kamarát,
ktorého som musela objať.
Myslela som na jeho návrat,
ktorým sa mu podarilo ma dojať.
7. Zbohom
Ak raz budeš odchádzať preč odo mňa,
nechoď sa so mnou lúčiť.
Bol to úžasný pocit tej chvíľky snenia,
neviem, čo budem bez teba robiť.
Preto hovorím dovidenia,
už viac sa nevracaj.
Keď sa vlny nad mojím telom spenia,
s láskou a v dobrom na mňa spomínaj.

Až opustím tento svet,
spomínaj na mňa v dobrom.
Vhoď do vody červenú ružu, môj obľúbený kvet,
ale nikomu nič nehovor o tom.
Mňa už na tomto svete niet,
nik nedá šancu nám dvom.
Moja duša sa pripravuje na posledný let,
posielam ti vzdušný bozk a svoje zbohom.

Budem na teba čakať, láska moja,
nikdy na teba nezabudnem.
Počkám, kedy sa naše srdcia spoja,
keď prídeš, ja si ťa nájdem.
Prisahala som, že budem navždy tvoja,
nie z donútenia, pretože ťa milujem.
Nech sa už nikdy nerozdvoja,
a ja pri tebe zvyšok večnosti prežijem.

8. Smrť bojovníka
Vietor začína silnieť,
strašná búrka sa blíži.
Radšej nechcem vedieť,
čo zlé v mojom srdci ma straší.

Môj milý je niekde tam vonku,
bojuje za našu slobodu.
Mám strach, že neprežije búrku,
na nič okrem strachu, nemám náladu.

Bojím sa, že ho stratím,
ale sľúbil, že sa ku mne vráti.
Len bezmocne z okna hľadím,
silná búrka mi čas kráti.

Žalúdok mi od strachu zviera,
mám veľmi zlé tušenie.
Tu pomôže už len viera,
nesmiem pochybovať, nie.

Môj milý sa vráti,
splní sľub, čo mi dal.
Ak zomrie, môj život zmysel stratí,
radšej zomriem, strasiem zodpovednosť, čo mi život nakladal.

O jeho sľube nepochybujem,
z lásky mi svoje srdce dal.
Prisahám, sľubujem,
nedopustím aby niekedy ľutoval.

Jeho láska je mi svätá,
nikdy ju nesklamem.
Ani keby mi dávali kilá zlata,
kvôli láske sa bohatstva zrieknem.

Chcem byť len s ním,
môcť ho objať kedykoľvek chcem.
Spím, či bdím,
o svojich pocitoch nikomu nepoviem.

Veľmi sa oňho bojím,
že sa ku mne živý nevráti.
Bojím sa, že svoje srdce s jeho už nikdy nespojím,
bojím sa, že ho navždy stratím.

Bolesť a strach ma ubíjajú,
život mi z tela kradnú.
Nepriatelia sa mi do očí smejú,
ja viac nemám únikovú cestu zadnú.

Hrad je obkľúčený zlým nepriateľom,
nie je šanca na víťazstvo.
Avšak pokiaľ som tu ja veliteľom,
neprepadne moja armáda v zúfalstvo.

Vždy je nejaká nádej,
že sa môj vyvolený vráti.
Preto ťa prosím, tak sa usmej,
veď si vtedy taký zlatý.

Neviem kde si, ani čo sa stalo,
ale neprestávam dúfať v tvoj návrat.
K životu mi stačí tak málo,
láska mi spôsobuje silnú závrat.

Ja nebojím sa viac smrti,
bojím sa života bez teba.
Cítim, že sa náš čas opäť kráti,
bezo mňa odídeš do neba.

Cítim v duši obrovskú prázdnotu,
môj rytier sa stále nevracia.
Ako mám znovu odohnať tú samotu,
keď moje srdce krváca?

Vidím spoza hradieb,
že sa niekto blíži.
Nehýbem sa a aj naďalej rozdeľujem chlieb,
hlad je tiež to, čo nás súži.

Blížia sa traja jazdci na koňoch,
boli jeho spoločníkmi na výprave.
Živých vidím iba dvoch,
niečie telo skladajú v tráve.

Vidím ich pohľady,
plné smútku a bolesti.
Nevnímam čiesi dohady,
viem že pravdivé boli moje zvesti.

Jeho plášť a brnenie,
jeho meč a čižmy.
Rozbehnem sa rýchlejšie, kričím nie,
naozaj už nebudeme nikdy samy?

Naposledy som ho videla,
keď ma opúšťal.
V rukách som jeho telo držala,
a smútila, lebo zomieral.

V boji bol vážne zranený,
ale domov sa aj tak vrátil.
Hoci bol horúčkou zmámený,
splnil to, čo mi sľúbil.

Vrátil sa ku mne,
aj keď len na chvíľu.
Správal sa ako vždy, galantne,
ten čas mi dal spomienku milú.

Tu zomrel môj milovaný,
tu som ho stratila.
Svojím ľudom bude oplakaný,
aj tou, ktorá ho ľúbila.

9. Navždy sama
Srdce mi krváca,
nedá sa zalepiť.
Vie, že niekoho stráca,
a nemôže s tým nič urobiť.

To prázdne miesto nemôžem zaplniť,
navždy mi tam bude niekto chýbať.
Nik ho nedokáže nahradiť,
že to prebolí, budem dúfať.

Ten človek nás navždy opustil,
už to nejde vrátiť späť.
Nie je tu nik, kto by nesmútil,
a ja môžem už len stisnúť päsť.

Žalúdok mi zviera strach,
ako budem ďalej žiť?
Moje dieťa sa obrátilo v prach,
ale ja to musím zvládnuť.

Do okien smutné kvapky udierajú,
akoby som ja sama plakala.
Jeho krásne očká sa na mňa viac neusmievajú,
prišla som o toho, koho som najviac ľúbila.

Bol svetielkom v mojich očiach,
a ja som sa bála, že keď ich zavriem, zhasne.
Mala som obrovský strach,
ale teraz viem, že už sa to nestane.

Môj chlapček zomrel,
už ho nikdy neuvidím.
Nie som človek, čo na život zanevrel,
len v ňom nič dobré nevidím.

Jedna nehoda mi všetko vzala,
nenarodené dieťa i snúbenca.
Nie som tá, čo sa bez boja vzdáva,
hoci som dostala ranu do srdca.

Moja láska je nenávratne preč,
zostala som úplne sama.
Nemám chuť s nikým hodiť reč,
radšej som sama doma.

Keby vtedy nepršalo,
možno by sme toho opilca videli.
Určite je dôvod pre to, čo sa stalo,
no viem, že až do smrti sme sa ľúbili.

Tešili sme sa na chlapčeka,
no on už nepríde.
Moja láska sa z neho tešila ako z darčeka,
lenže nový deň viac nevyjde.

Smútok ma celú zmoril,
už je to pár mesiacov.
Opilec moju rodinu zabil,
zbavil ma mojich snov.

Nikdy neuvidím svojho syna vyrastať,
ani môj milý nebude po mojom boku.
Nebudeme sa spolu hrať, učiť sa kráčať,
občas sa zastavím po jednom kroku.

Kráčam miestami,
kadiaľ sme sa prechádzali.
Tešili sme sa, volal ma mami,
ja jeho ocko, za ruku sme sa držali.

Môj život skončil v jednu upršanú noc,
zomrela som spolu s nimi.
Nikto nám neprišiel na pomoc,
zomierali sme v bolestiach a sami.

Lenže mali sme jeden druhého,
ale smrť nás rozdelila.
Vzala mi dieťatko a môjho milého,
prečo som aj ja nezomrela?

Môj život už nemá zmysel,
nechcem viac žiť.
Viem, že on to nechcel,
no s tým už nie je čo robiť.

On by ma nikdy neopustil,
bol svetlom môjho života.
Chcem, aby to bol sen, a on ma zobudil,
aby ma neubíjala samota.

Život vie byť veľmi krutý,
dokáže zlomiť silu človeka.
Stále hľadám nejaký význam skrytý,
no zostala mi už len spomienka.

Jeho posledný úsmev,
jeho posledné slová.
Jeho obrovský hnev,
budem navždy jeho a on láska moja.

Slová, večne ťa budem ľúbiť,
slová, daj na seba pozor.
Slová, budem ťa zhora strážiť,
slová, zbohom a ... skončil rozhovor.

Už navždy zatvoril svoje krásne oči,
priamo predo mnou zomrel.
Videla som, ako sa so mnou všetko točí,
potom si pamätám už len nemocničnú posteľ.

Povedali mi o jeho smrti,
hoci som to vedela.
Neskôr aj o mojom dieťati,
vtedy som skolabovala.

Pri srdci ma hreje dobrý pocit,
že otec so synom sú spolu.
Pri pohrebe som túžila za nimi do hrobu skočiť,
ale rodičia ma držali, v živote som mala smolu.

Na ich hrobe stojí nápis krásny,
navždy budeme s tebou.
Bol to pre mňa odkaz jasný,
no nie som si istá sama sebou.

Alex a môj milý Marko,
boli pri mne, a predsa tak ďaleko.
Viac ma nik neosloví zlatko.
chcem zomrieť, a vyletieť vysoko.

Naposledy sa s nimi lúčim,
že budem spomínať, sľubujem.
voj život sama neskončím,
Neodpustili by mi, viem.

Pozerám do večných diaľ,
a myslím na toho, koho nikdy neuvidím.
Mojím osudom je žiaľ,
budem navždy s nimi, cítim.

Moje srdce viac lásku necíti,
ale na mojich milovaných nezabudnem.
Slnko šťastia už na mňa nesvieti,
budem znovu žiť pre lásku
... sľubujem.

10. Keď začnú padať hviezdy
Keď začnú padať hviezdy,
budem o tebe snívať.
Len čo mi padnú na oči sny,
začnem na teba spomínať.

Keď začnú padať hviezdy,
srdce vo mne vždy zamrie.
Hoci ťa už neuvidím nikdy,
veľmi to bolí, prosím, viac nie.

Keď začnú padať hviezdy,
sama na ne smutne pozerám.
Na naše spoločné prechádzky spomínam vždy,
radšej už nikoho milovaného nehľadám.

Keď začnú padať hviezdy,
samota ma zabolí.
Už nikdy nebudeme sami,
ale aj tak ďakujem, že sme spolu boli.

Láska je dar, ktorý si treba vážiť.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu