- Neviem.
- Tak mi to nehovor. Vlastne na tom až tak nezáleží. Vlastne som možno aj trochu rád v tých momentoch keď ma neľúbiš, lebo mám vtedy menšiu moc ublížiť ti.
- Teraz áno, teraz to tak cítim, ale čo bude zajtra, to neviem.
- Tak v momentoch keď to tak cítiš mi to povedať môžeš, ak budeš chcieť. Napokon, ja som ti to nikdy nehovoril z iného dôvodu. Vždy keď som ti to povedal, vždy keď ti to hovorím, tak je to preto že to tak cítim v tom momente. Čo bolo včera alebo čo bude zajtra neriešim.
- Náš paralelný vesmír.
- Hej, ja v ňom žijem stále, pri tebe dvojnásob. Ale ty si v tomto iná, nedokážeš a nechceš tak vytrvalo ignorovať realitu, iba občas. A vôbec sa ti nedivím, máš dobrý život, väčšinou na to nemáš dôvod. A zas vďaka tomu máš dobrý život.
- Ale ja sa zas nedivím tebe, že si realitu radšej nahrádzaš vlastnými bublinkami. A zas vďaka tomu máš život ktorý je lepšie si bublinkami nahrádzať.
- Dva začarované kruhy, jeden dobrý, jeden oničom.
- Ale aj začarované kruhy sa dajú zmeniť.
- Viem, videl som. Chceš fidorku?
- Čože?
- Žeriem fidorku, chceš kúsok?
- Hej
- Počkaj, narvem do kábla. Vezmi si zatiaľ slamku, lebo asi nepríde úplne v celku.
-
- Ĺúbim ťa, neprišla si o mňa. Neprišiel som ani ja o teba?
- Ešte si nie som istá ako veľmi, ale nie, určite nie
- Len sa to zmenilo. A zmení sa znova, neexistuje jediný dôvod prečo by sa nemohlo. A kľudne aj k lepšiemu, neexistuje jediný dôvod prečo by sa nemohlo... či?
- Uvidíme
- Krásnu noc, mašiatko.
-
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
paralelny vesmír
vieš že som zabudla, že existuje?
asi som konečne našla chybu...
...kedysi sme zo života utekali spolu, dnes už utekáš len ty a ja stojím na zemi...
nezáleží na tom, kto z nás je v práve a kto z nás to robí správne... stačí, že konečne skutočne chápem, čo sa zmenilo
vieš že som zabudla, že existuje?
asi som konečne našla chybu...
...kedysi sme zo života utekali spolu, dnes už utekáš len ty a ja stojím na zemi...
nezáleží na tom, kto z nás je v práve a kto z nás to robí správne... stačí, že konečne skutočne chápem, čo sa zmenilo
Napíš svoj komentár
chcela by som zimu... tak na pol hodinku... a prejsť sa od srdcovej fontány po zastávku pod stanicou... pozrieť si stopy v snehu a vidieť ich tam, aj ak tam náhodou nebudú a na zastávke ti privoňať ku krku a vlasom, lebo v zime voniaš inak... tak zimne... tak ako kedysi... aj minulý rok v zime si voňal presne tak isto ako rok predtým... a v tej jednej sekunde nádychu sa mi vráti láska... neviem na ako dlho ale viem ako hrozne intenzívne...
nenávidím tvoj život, z hĺbky duše ho nenávidím... ale milujem človeka, do ktorého som sa zamilovala...