Sen (alebo nočná mora?) - 1

Keď chlapec otvoril oči, ležal na zelenej lúke, pri borovicovom lese. Na oblohe svietilo slnko. Bolo tam ticho. Okolo bola vôňa letných rastlín. Po chvíľkach sa z lesa ozval škrekot alebo húkanie. Postavil sa zo zeme a rozhliadol sa okolo seba. Nevedel presne kde sa nachádza a ani to ako sa tam dostal. Vykročil rovno k lesu, keď si všimol, že kým je bližšie k lesu tým je väčšia tma. Slnko úplne zašlo. Chlapec vôbec nechápal čo sa to deje, no vedel že na mieste kde stál sa to nikdy nedozvie. Na oblohe zbadal sivé mraky a myslel si, že začne pršať. Chcel sa vrátiť naspäť do dediny, no nevedel kadiaľ sem prišiel. Obzrel sa a išiel rovno za svojim nosom. O pár krokov prišiel k potoku. Už ho chcel ísť preskočiť a pozrieť sa do tmavého lesa, no v tom ho niekto zobudil. Bol to neznámi muž, ktorý sa nad neho skláňal, keď ležal na lavičke v parku. Chlapec sa posadil a pozorne si muža začal premeriavať, od hlavy až po zem. Nebol moc vysoký, možno 170 centimetrov. Na sebe mal oblečené čierne sako a bielu košeľu s hnedo čiernu kravatu. Keď sa mu chlapec zahľadel do očí, všimol si, že ich má buď tmavo hnedé alebo úplne čierne. Bol už večer a nebolo poriadne vidieť, tak to nechal a posunul sa na lavičke o kúsok ďalej. Muž sa k nemu posadil a podal mu ruku. „Ahoj. Čo tu robíš tak neskoro v noci? Snáď ťa nevyhodili..“ Alex sklopil zrak k zemi a potichu povedal „ Nie, ja nemám rodičov. Nemám ani domov.“ Muž sa na neho z ľútosťou pozrel a potom sa pýtal „Ako sa voláš?“ Alex sa na neho pozrel „Prečo by som vám mal hovoriť svoje meno? Ako môžem vedieť že vám môžem veriť?“ „Ale no tak, môžeš mi veriť. Ja ti chcem pomôcť.“ „Alex“ povedal chlapec neochotne. „No dobre. Tak Alex, poď so mnou.“ „Kam ma chcete zobrať?“ „Ku mne domov“ usmial sa „ musíš sa poumývať a najesť.“ Obaja sa postavili z lavičky a odkráčali preč. Muž sa na neho ešte na chvíľu pozrel a povedal „Mimochodom, ja som Billy.“ Alex sa na neho pozrel a pousmial sa. Spolu odkráčali k Billyho autu. 

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu