O dva mesiace: Kráčal po cestičke zaliatej hustou hmlou. Ledva dovidel na jeden meter, tak kráčal stále ďalej. Po nejakej chvíli preskočil potok a ocitol sa v hustom borovicovom lese. Ako kráčal stále dopredu, les bol čím ďalej tmavší a hustejší. Po niekoľkých minútach počul okolo seba šuchotanie listov popadaných po zemi a divné zvuky, ktoré sa k nemu blížili zo zadu. Rozhliadol sa okolo seba no nič nevidel. Po chvíli zbadal medzi dvomi stromami štyri veľké červené oči. Nevidel presne čo to je a tak začal utekať. Stále tam nič nebolo vidieť a tak sa rozhodol utekať rovno. Po pár metroch zbadal svetlo a rozbehol sa za ním, kým ho nezastavil dlhý plot, ktorý sa ťahal až do temnoty lesa. Za plotom bol neveľký dom a pred ním stála vysoká lampa. O chvíľu začul za sebou vrčanie a tak sa otočil tvárou k lesu. Kúsok od seba zbadal dve veľké príšery s červenými očami a medzi zubami mali stále čerstvé kúsky mäsa a krv. Mali tmavú kožu a vyplznuté chlpy. Chvíľu na neho hľadeli z vycerenými tesákmi a potom sa na neho vrhli. No v tom sa Alex zobudil. Pozrel sa na hodinky položené na nočnom stolíku. Bolo tesne po tretej v noci. Postavil sa s postele a podišiel k oknu. Sadol si a začal čítať knihu. Po niekoľkých minútach čítania, zatvoril knihu a zahľadel sa von oknom na stekajúcu vodu zo strechy a padajúce kvapky na okennú dosku. Sledoval malé kvapky, ktoré stekali po okne, ako keby pretekali, ktorá kvapka stečie skôr dolu. Na chvíľu sa postavil k oknu. Pri pohľade na dážď vonku, padajúci do jazera, sa snažil zabudnúť na svoju minulosť, no nikdy sa mu to nepodarilo. Pred niekoľkými mesiacmi nemal rodinu ani domov a teraz sedí tu s pocitom viny, že kvôli nemu musel zomrieť človek, vďaka ktorému bol tu. Billy bol vždy dobrý chlap. Mal ženu – volala sa Mary – ale nikdy nemohli mať deti. Tak si zobrali na starosť Alexa. A teraz musel Billy kvôli nemu zomrieť aby ho zachránil. Keby tak mohol vrátiť čas a všetko to napraviť. Alex vedel že Mery sa s tým nikdy nezmieri. Vedel že teraz ho bude zato nenávidieť navždy. Ale ako v tom mal Alex zabrániť? Koniec koncov.. mal len pätnásť rokov. Nemohol tomu nijako zabrániť. Lupičov bolo príliš veľa nato aby mohol pätnásť ročný chlapec zabrániť tomu aby ho nezabili. Ešte krátku chvíľu nad tým všetkým rozmýšľal a pozoroval ako padajú kvapky dažďa do jazera. Po krátkej chvíli počul s chodby kroky blížiace sa k jeho izbe. Na niekoľko sekúnd kroky stíchli, niekto stlačil kľučku na dverách. Zľakol sa a len čakal kto vojde do jeho izby. Na chvíľu si začal myslieť, že sa vrátili Billyho vrahovia, zabili Mary a teraz si idú poňho. No potom si uvedomil, že keby to boli oni, počul by zvuky prichádzajúce z dolného poschodia domu. Vždy si myslel, že má až moc veľkú fantáziu. No báť sa neprestal ani na chvíľu. Byť to mohol hoci kto. Na niekoľko sekúnd Alex zadržal dych a o chvíľu sa dvere pomaly z vrzgotom otvorili a do miestnosti vošla Mary. Otočil s k nej a odhrnul si čierne dlhé vlasy, ktoré mu zakrývali svetlo modré oči. „ Vyľakala si ma“ povedal jej pomaly a potichu. Mary podišla k nemu a chytila ho za ľavé plece „Vieš že ten, kto sa ľaká, nemá čisté svedomie“ pousmiala sa naňho „ Alex, prečo ešte nespíš? Sú skoro štyri hodiny ráno.“ Alex si stiahol jej ruku z pleca „ A ty..?“ pokrčil plecami „ Nemohol som spať. Ako si vedela že nespím? „ „Zbadala som svetlo s tvojej izby, tak som sa prišla pozrieť. Idem naspäť do postele, mal by si ísť aj ty Alex. Dobrú noc.“ Alex sa znovu posadil na stoličku a potom potichu prikývol „ Dobre. Dobrú noc Mary.“ Otočila sa a kráčala rovno ku dverám vedúcim na chodbu. Po niekoľkých krokoch sa zastavila a zvrtla sa na nohe späť k Alexovi. Tichým tónom ho oslovila ,,Alex..“ Pomaly sa otočil a pozrel sa na ňu. ,,Chcela som ti len pripomenúť, zajtra o desiatej je Billyho pohreb.“ Jasne. Billyho pohreb. Skoro by na neho aj zabudol, keby mu ho Mary teraz nepripomenula. Videl ako sa Mary do očí hrnuli slzy. Otočila sa naspäť ku dverám a odkráčala z izby von. Keď sa za ňou zabuchli dvere, zahľadel sa do okna na padajúci dážď. Blesky, ktoré sa jeden po druhom objavovali v temnej noci nad horizontom boli veľké a strašidelné. Alex ešte niekoľko minút hľadel von oknom a pozoroval búrku, no potom si ľahol na stôl a zaspal. Znovu sa ocitol v lese. No nie tam kde bol na posledy ale úplne na inom mieste. Postavil sa zo zeme a zistil že je celý špinaví od blata a listov, ktoré opadali zo stromov. Keď sa postavil zistil, že ho niečo šteklí na čele. Rukou si chytil čelo a všimol si že mu tečie krv. Nebolelo ho to tak veľmi a ani mu s toho netieklo moc krvi, tak to nechal tak. Rozhliadol sa okolo seba no po príšerách, ktoré videl naposledy nebolo ani stopy. Nebol si istý, kde to presne je a tak išiel rovno až kým neprišiel k tomu malému a zvláštnemu domčeku. Podišiel ku dverám, zaklopal, no nikto sa neozýval. Tak zaklopal druhý krát, no stále nič. Otvoril dvere a tichým hlasom zavolal „ Haló.. je tu niekto?“ Jasne že tam musel niekto byť – pomyslel si Alex keď zbadal oheň v krbe. Vošiel dnu a zabuchol za sebou dvere. Vošiel do miestnosti s krbom a sadol si na veľké kreslo v strede malej miestnosti. O krátku chvíľu sa otvorili vchodové dvere a do domu prišiel vysoký muž zo šedivou bratov a plešatou hlavou. Postavil sa pred Alexa no nepovedal nič. A v tom zase Alexovi zazvonil budík. Vystrel sa na stoličke, pozrel sa von oknom a videl že už neprší ale svieti slnko. Postavil sa aby mohol vidieť lepšie cez okno, no v tom do izby vošla Mary. Podišla ku skrini a začala Alexovi pripravovať veci na pohreb. Keď ich položila na postel, pozrela sa na Alexa „Myslela som si, že ešte spíš. Akurát som ťa chcela ísť zobudiť. Musíš sa pripraviť o hodinu odchádzame.“ Alex len prikývol a odkráčal do kúpeľne. Keď si umýval tvár, všimol si na čele krvavú jazvu. Pozorne si ju prezrel a rozmýšľal, kedy sa mu tam mohla spraviť. Keď na nič neprišiel, išiel sa do izby obliecť. Bol nevyspatý, no nemal na výber. Musel ísť s Mary na pohreb. Už keď bol oblečený a pripravený, zliezol dolu schodmi do kuchyne. Sadol si za stôl a začal jesť cereálie z mliekom, ktoré mu Mary prichystala na raňajky. Kým dojedol, Mary sa obliekla a pripravila. Vošla do kuchyne a zavolala Alexa nech už ide. Alex sa postavil zo stoličky obul si topánky a vybehol von. Cesta bola ešte stále mokrá od dažďa. Mary zabuchla vchodové dvere, zamkla ich a spolu z Alexom odkráčali po chodníku na cintorín.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
