„Takže“ povedala triedna „jediné voľné miesto je vedľa Nikoly takže si sadneš tam“ povedala a pozrela rovno na mňa.
„Ona je Lily nie Nikola“ povedala celá trieda naraz. Ja som nijako nereagovala len som pozerala do tých najhlbších, najtmavších očí aké som kedy videla. Zahanbila som sa keď sa celá trieda pozrela na mňa a tak som odvrátila pohľad. Pozrela som na učiteľku a usmiala som sa „Samozrejme že to nebude prekážať“ povedala som.
„Dobre tak si sadnite Gregor a vy Lily mu potom ukážete školu“
„Dobre“ povedali sme obaja naraz.
Začali sme preberať triedne veci a novú látku.
Po hodine sa mi prihovoril „ Inak ja som Gregor, ale môžeš ma volať aj Greg“ povedal a podával mi ruku.
„Ja som Lily“ tiež som mu podala ruku.
„Viem“ usmial sa „ ale prečo ti profesorka povedala Nikola?“
„Lebo si ma mýli s jednou našou spolužiačkou z druhej skupiny“
„Tak to je blbé. A ty sa nehneváš? Mňa by to vytočilo, lebo mám svoje meno a ona by mi ho nemala meniť“
„No je to aj výhoda. Najmä pri skúšaní, lebo mám čas si to zistiť kým si uvedomí moje pravé meno“
„Ty si ale prefíkaná“ zasmial sa.
„Musím byť“ opätovala som mu úsmev.
„Ahoj Lil“ začula som zozadu Betku, Janku a Tam.
„Ahojte“ pozdravila som aj ja ich „dievčatá toto je náš nový spolužiak Greg. Greg toto sú Betka, Janka a Tam naše spolužiačky z druhej skupiny“
„Teší ma dievčatá“ povedal Greg.
„Aj nás teší“ povedali dievčatá.
„My ideme na hodinu“ povedala Tam „ zatiaľ sa majte“
„Čavte“ povedala som.
„Chceš niekam ísť alebo ideme na hodinu?“ otočila som sa na Grega.
„Kde je bufet?“
„Poď za mnou“
„Dobre“
„Ďakujem“ povedal „ani som nedúfal že budem mať tak ochotných spolužiakov“
„Máš šťastia lebo som tu ja“ povedala som a usmiala sa.
„Ahoj Lil“ začula som.
„Ahoj Kamil“ pozdravila som ďalšieho spolužiaka „ to bol ďalší spolu žiak“ povedala som Gregovi.
„Lil, Lil počkaj“ začula som.
„Áno Sam?“ otočila som sa.
„Počuj na veľkej prestávke musím tebe aj Tam niečo povedať“ povedal „prídeš však?“
„Jasne. Budeš tu?“
„Áno“ povedal „tak zatiaľ“ a utekal preč.
„Čaw“ povedala som jeho chrbtu.
„Ďalší spolužiak?“ opýtal sa Greg.
„Nie to bol môj kamarát“ povedala som keď sme dorazili k bufetu „ a sme tu“
Otvoril dvere a povedal „Najprv dámy“
„Óó, gentleman. To je dobré“
„No veď aj gentlemani musia byť“
Kúpil si desiatu a išli sme na hodinu.
„Nech sa páči“ povedal a podával mi sójovú tyčinku.
„Nie to netreba“ povedala som.
„Ale ja na tom trvám“ povedal „to máš za ochotu“
„Ja som to robila bez nároku na odmenu“
„Ale ja sa ti chcem poďakovať“ povedal a strčil mi ju do ruky.
„Tak potom ti ďakujem“ povedala som.
„Nie to ja ďakujem tebe“ usmial sa na mňa, takýto úsmev som ešte nevidela bol nádherný.
Išli sme na hodinu a zjedli si svoje sladkosti.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kika167
21. 12.decembra 2013 20:45
Dalej
Napíš svoj komentár