Lily:
Prešiel presne mesiac a päť dní od mojich menín a je štedrý večer. Toto je prvý krát čo sme s Gregom tak dlho od seba.
Práve telefonujem s Gregom keď ma zavolala mamka
„Lily poď už na večeru“
„Áno hneď som tam“ zakričala som z izby „počuj Greg ja musím končiť ideme večerať ahoj“ povedala som do telefónu.
„Tak ahoj. A príjemný zvyšok dňa. Zajtra ti zavolám pááá“ povedal Greg a položili sme.
Prišla som do kuchyne a sadla som si k stolu s mojimi rodičmi a súrodencami.
„Kde si bola?“ opýtala sa ma mamka.
„No veď volala s tým svojím miláčikom“ smiala sa sestra Daniela.
„Ale no Danielka prestaň“ ohriakla ju mamka.
Potom sme sa pomodlili a navečerali sa. Po večery sme si išli rozbaliť darčeky. O polnoci sme išli do kostola.
Greg:
Keď som dotelefonoval s Lily zavolali ma k štedrovečernom stolu. Bola to taká pekná vianočná idylka s rodinou, no predsa som nebol taký veselý ako minulý rok, veľmi mi chýbala Lily. Už som sa nevedel dočkať školy aby som ju mohol konečne vidieť a objať a nie len počuť cez telefón.
Lily:
Konečne sa skončili prázdniny a ja som mohla ísť do školy. Síce som sa netešila na to že sa budem musieť učiť, teraz ešte viac lebo je polrok, ale tešila som sa na Grega. Keď nastúpil do autobusu hneď ma začal hľadať pohľadom, keď ma našiel zoširoka sa na mňa usmial. Prišiel ku mne, prisadol si a silno ma objal.
„Tak veľmi si mi chýbala. Už som ani nevedel čo mám robiť tak mi bolo smutno“ povedal.
„Aj mne bolo smutno“ povedala som a opätovala som mu objatie.
Cestou do školy sme sa rozprávali o prázdninách a nasledujúcej škole.
Greg:
Keď som ju zbadal po tých dlhých týždňoch tak som sa za ňou takmer rozbehol, lenže bol som v autobuse a tak som si to musel odpustiť. Ale hneď ako som ku nej prišiel tak som sa neovládol a tuho som ju objal. Cestou do školy som ju aj zopárkrát pobozkal.
Lily:
Po škole sme spolu s Tam, Samom, Betkou a Jankou išli na pizzu. Bolo nám perfektne, zabavili sme sa, porozprávali a zasmiali. Potom sme sa rozdelili a všetci sme išli domov. Cestou autobusom sme sa s Gregom rozprávali. Zrazu mi Greg povedal:
„Lily, môžem sa ťa niečo opýtať?“
„Samozrejme. Čo sa stalo?“
„Vieš moji rodičia by ťa chceli spoznať a chceli by vedieť či môžeš prísť tento víkend?“
„Povedz im že by som ich rada spoznala ale nemôžem prísť, lebo idem do práce.“
„A to ideš aj tento víkend?“
„Tak mala by som ísť. Ak sa to neodvolá.“
„Tak nič no. Budú sklamaný ale to nič“ povedal a usmial sa na mňa.
„Povedz im že mi to je ľúto“
„Neboj sa oni to pochopia,“ usmial sa „možno niekedy inokedy“
„Dobre“ povedala som a tiež som sa usmiala.
Potom sme išli až do Širokého, kde Greg vystúpil a ja som ostala sama.
Večer sme ešte spolu telefonovali a jeho rodičia ma dali pozdraviť. Vraj nevadí že neprídem, možno nabudúce.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár