Prešli už takmer tri mesiace od prázdnin a my s Gregom sme spolu šťastný už štyri mesiace, jeden týždeň a ja mám narodeniny. Škoda len že som musela ísť do školy. S Gregom sme sa stretli v autobuse a išli sme spolu do školy. Po škole sme sa aj s partiou dohodli na pizzu aby sme oslávili moje narodky. Stretli sme sa pred školou a išli spolu do pizzerie. Keď sme tam prišli objednali sme si a všetci mi dali darčeky. Od Tam som dostala krásne náušnice v tvare srdca, od Sama náramok s veľa príveskami, od Betky som dostala náhrdelník so srdcom a od Janky prsteň so srdcom, všetci sme sa smiali že sa dohodli a boli spolu na nákup. No a od Grega som dostala krásneho medveďa so srdiečkom a k tomu dve náhrdelníky s magnetom, jeden som mu hneď dala a on mi sľúbil že ho bude nosiť, „Neboj sa nikdy ho nedám dole“ smial sa.
„Tak to dúfam“ povedala som so smiechom.
Keď sme dojedli išli sme sa ešte prejsť po meste a potom sme sa rozdelili a každý išiel svojou cestou. Ja s Gregom sme išli na autobus. Keď prišiel na nástupište nastúpili sme a išli domov. V autobuse som sa pozrela na hodinky a bolo presne 18:00 a vtedy udrel blesk a začalo pršať akoby sa roztrhlo nebo, cesty boli neprejazdné a preto sme o 18:15 zastavili v Širokom a tam sme aj ostali. Nemohla som ísť domov a tak som išla ku Gregovi domov. Cestou som zavolala rodičom dvihla to mamka
„Ahoj mamka“ povedala som.
„Lily! Kde si?“ povedala vystrašene.
„Neboj sa som v poriadku, len sa nedá prejsť cez Branisko a tak počkám u spolužiaka, ktorý býva v Širokom“ povedala som.
„Dobre ale hneď ako pôjdeš domov tak sa mi ozvi a dávaj na seba pozor“
„Neboj sa budem opatrná“ povedala som a vtedy nás prerušilo.
„Ach už nie je ani signál“ povedala som nahnevane.
„Neboj sa už sme u mňa“ povedal mi Greg.
Greg:
Oslávili sme Lilyne narodeniny a potom sme išli domov. Cestou nás zastihla strašná búrka, ktorá sa tu vzala odnikiaľ. Lily sa nemohla dostať domov a tak som jej navrhol aby išla ku mne, aj rodičia sa potešia lebo ju konečne spoznajú. Keď sme prišli k nám otvoril som dvere a zakričal na rodičov
„Ahoj, som doma“
„Ahoj Gregi“ zakričala mama niekde zhora „hneď sme pri tebe“
Otočil som sa na Lily „Cíť sa tu ako doma“ povedal som jej.
Vtedy prišli rodičia a keď zbadali Lily mamka sa zvesela usmiala a povedala „Vidím že si si priviedol aj priateľku.“
Vtedy sa Lily otočila a rodičom razom zmizol úsmev z tvárí. Nevedel som čo sa stalo ale Lily sa usmiala a predstavila „Dobrý deň. Ja som Lily, veľmi ma teší“ povedala.
Lily:
Keď sme vošli dovnútra Greg zavolal na rodičov a oni mu odpovedali z druhého poschodia. Mne povedal aby som sa cítila ako doma a ja som si len obzerala tú krásnu chodbu, bola obkladaná drevom a bolo v nej príjemne teplo a útulne. Zrazu som začula že niekto schádza dolu schodmi a začula som pani Wiliemsova. Otočila som sa a neviem prečo ale jeho rodičia sa hneď prestali usmievať a tak som sa snažila zachrániť to a s úsmevom som sa im predstavila.
„Lily?“ povedala pani Wiliemsova „ale veď to nie je možné“
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa ich Greg.
Jeho rodičia boli ticho až po chvíli sa pán Wiliems začal ku mne približovať a recitovať nejakú báseň:
Šťastie sa s ňou stratí,
a len s ňou sa prinavráti.
Dieťatko malé, nevinné,
zmení sa na dievča spanilé.
Oči ako zafír najžiarivejší,
vlasy ako eben najkrajší.
Úsmev jej všetko rozžiari,
no jej plač všetko zaplaví.
Dlho bude stratená,
a jej krajina vystrašená.
Po rokoch sa objaví
a všetkých nás zachráni.
Zlých potrestá,
a dobrých odputná.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár