Pamätaj

Môj život,
ako každý iný,
je len vlnovka
ctností, viny.

Klesám na dno,
stúpam na vrchol.
Som len hľadač.
Občas vinný,

občas divný,
občas rovnaký.
Chytám oblaky.
Plazím sa vzápätí

bez vďačnosti.
Nechtiac sa
priblížim
k dokonalosti,

ktorá sa rozplynie
ako spánok.
A mňa prebudí
ostrý vánok

množstva nerestí.
Život zmúti
závan bolesti
a pach smrti.

A hlas, čo káže:
"Memento mori!"
Moji milovaní,
aj tí, ktorí

neostávajú
v mojom srdci.
Všetci miznú.
Odchádzajú.

Pretekajú
pomedzi prsty.
Ako čas,čo
sa zdá byť hustý.

Predsa je riedky.
Tečie. Uniká.
Do epitafu
z pomníka.

Memento mori.
Pri prebudení.
Pri každom
dotyku.

Pamätaj.
Raz budeš
len nápis
z pomníku.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu