o svetle.
Zabúdam, že ja
žijem v tme
na dne priepasti,
kde, keď sa pošťastí,
nad hlavou
mihne sa svetlo.
Načiahnem ruku.
Necítim teplo.
Len hlboký mráz.
Zas som uverila
chorej mysli.
Láska je, keď v ňu veríš.
Kedy v ňu
veriť prestanem?
Kedy vybuchne
časovaná bomba
v mojej dlani
a na svitaní
nebudeme viac?
Nebude viera.
Sny, či preludy.
Len pravda.
Chlad a tma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár