Sama sedíš, sama plačeš,
sama, sama, sama.
Stratená v hlúpych predstavách.
Nečakaj ruku pomocnú.
Niet už toho, čo by ju podal.
Zožral ho drak samoty.
Vyzvracal tento šedý svet.
Stromy viac nie sú priateľmi.
Nevinné sochy prírodyy
sa v tejto šedosti
menia na prísne karyatídy,
podopierajúce šedé nebo,
ktoré klesá na tvoju hlavu.
Na tvoje spomienky.
Na tvoju slobodu.
Opäť umieraš.
Opäť ožívaš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár