vystrelený cez hlaveň
tvojich sladkých pier,
tvojho nádherného tela,
tvojich múdrych očí,
sa pred rokmi zaryla
do môjho srdca.
Láska všemohúca.
Kto som,že sa snažím
vyrvať ten náboj
z hlúpeho svalu?
Nádej mám malú,
že obrovskú ranu
mi nová láska zacelí.
Smiech mi nestačí
za dôvod bytia.
Nemá kto vyplniť
prázdnotu vo mne.
Uprostred kruhu
ľudí, čo chcú ma
ostávam sama.
Stratená v šialenej mysli.
Už dochádza mi kyslík.
Fajn, som tam. Odchádzam.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kafo182
27. 6.júna 2010 22:39
very nice...
2
veľmi sa mi páči, že sa to len tak občas rýmuje... nemám rád básne, ktoré sa rýmujú celé a pravidelne... táto tvoja tak pekne znie, možno práve kvôli tým nečakaným rýmom
Napíš svoj komentár