opäť v očiach bolesť má.
Slzami zas kropí lúku,
aj krvou zem sčervená.
"Vlčia deva, dlho trpíš,
ja ti náruč otváram.
Odíď, odíde aj bolesť.",
Smrť sa jej prihovára.
Vlčia žena, opäť sama,
nikto ju už nechráni.
Skočí, padá, čaká koniec.
Nik jej viac nezabráni.
Uz len kúsok, a pád príde
a potom len večný kľud.
A priateľ Čas iným vlkom
dá moc na ňu zabudnúť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár