Vyvracala som celé moje raňajky.
Zosunula som sa k záchodu a plakala.
Zrazu som sa strhla.
Oproti mne stála Martina.Oči mala vytreštené a nervózne si hrýzla do pery.
-Preboha Hany...Čo ti je?
-Nič.-Zamrmlala som.
-Akože nič.Ideš okamžite so mnou za zdravotníčkou.
-Nie!Je mi...fajn.Len pokazené ... raňajky.-Pomaly som prehĺtala lebo ma znova naplo.
-Si si istá?-Vyzerala ustarane.
-Áno poď.
Z našej dvojky som bola ja tá dospelejšia. Martina sa ma vždy držala.
Deň som prežila bez ďalších podobných incidentov.Domov som prišla vyčerpaná ako po maratóne.Zhodila som zo seba tašku a hodila sa na posteľ. Plakala som.Ako každý deň v poslednej dobe.A zaspala som
Ráno som zase vracala.Dočerta už ma to prestáva baviť.
A zrazu,keď som tam tak sedela,na studenej dlážke,napadlo ma niečo...Bože nie!
Vymrštila som sa a schmatla telefón.Okamžite som volala Martine.Nevadilo mi že je len 6.V telefóne som počula rozospatú Maťu.
-Prosím?
-Maťa...-Šepkala som.
-Prosím?Kto je tam?Nepočujem.
-To som ja Hana.
-Ježiš,prepáč.Čo sa stalo?A prečo voláš tak skoro?
-Ja...ono je možné...že som...ehm
-Nooo?
-...tehotná.-Zašepkala som to tak akoby to mohlo zabrániť pravde.
-Ježiši Kriste!Som u teb aza 15 minút.
-Dobre...-Zašepkala som.
Bola sobota,mali sme čas.
O 15 minút ma Maťa prezvonila na mobil,aby nezobudila otca.Išla som jej otvoriť.Hneď ako som jej otvorila vrhla sa mi okolo krku.
-Ach Alysson-Allyson je moja prezyvka.Maťa je Elisabeth.
- Niečo som doniesla.-Povedala az tašky vytiahla tehotenský test.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.