Toto je môj imaginárny deň na kúpalisku, zložený z viacerých zážitkov:
09:58
Zamestnanci sa rozhodli, že už nebudú ignorovať šóru ľudí stojacich na slnku a otvoria o celé dve minúty skorej!
10:00
Čaká sa, kým okrem pokladne otvoria aj mrežu, pretože nikto z troch brigádnikov to nejak nezvláda. A druhá pokladňa by tiež bodla, keď už si ju nechali urobiť.
10:03
Po otvorení druhej pokladne sa od určitého bodu jeden rad rozdeľuje do dvoch. To je proste prirodzený proces, tomu nezabránite. Napriek tomu sa nájde teta, ktorá chytí pomaly hysterický záchvat a ide ťahať od druhého radu cudzieho chlapca. (!!!) A aj, keď sa nenájde jeden vytŕčajúci blázon, nie je to oveľa lepšie, v rade je teplo, ľudia sa chovajú ako teľce, zavadzajú pri druhej pokladni tak, že okolo nemôžete prejsť (lebo musíte prejsť okolo druhej, aby ste sa dostali dnu), pretože by ich zabilo, keby medzi nimi a tými pred nimi bol odstup meter a nie dvadsať centimetrov.
10:05
Konečne sme na rade. Sme síce štyri dospelé ženy, ale aj tak sa diktujeme ako jeden ZŤP, jeden sprievodca, jeden študent a jeden dôchodca (ono to aj je pravda, ale tak neznie to aspoň trochu vtipne?). Tete sa nechce pozerať cenník, tak sa len pýta mamy, koľko zvykneme platiť.
10:15
Snažím sa aspoň trochu si zaplávať. Po dĺžke nemôžem, všetky dráhy aj priestor medzi nimi je už plný, budú sa musieť zmieriť s tým, že im spolu s ďalšími ľuďmi budem plávať kolmo na ich dráhu.... (Prípadne si "obsadím" jednu dráhu po dĺžke, ale kým sa stihnem otočiť, niekto začne plávať presne na tej istej rovno proti mne.) Po dvoch minútach si ale uvedomujem, že som tu zjavne jediná, komu vadí prebytok ľudí okolo seba. Mama ma prichádza dirigovať, aby som plávala, lebo chrbtica a aha, teraz mám ísť. Vždy to povie, keď sú v dohľade minimálne traja ľudia, s ktorými by som sa križovala, kým by som tam doplávala (a mne sa nechce na trase chabých dvadsaťpäť metrov prerušovať plávanie a čakať!)
Tak čakám, kým sa mi okolie trochu vyčistí. Lenže to nie je také jednoduché. Nie som síce žiadny plavec, ale plávam rýchlejšie, než 90% ľudí v tom bazéne. Už ako desaťročná som musela plávať rýchlejšie! Asi to bude tým, že tí, čo tam nejdú blbnúť, ale fakt plávať, sú poväčšine staršie dámy, mnou volané staré korytnačky, ktoré plávajú tak, že sa divím, že sa vôbec ešte držia na hladine a nezačnú klesať ku dnu. A dnes som videla týpka, u ktorého som fakt nevedela, či sa aj hýbe dopredu, alebo sa rozhodol trochu šlapať vodu uprostred bazéna. A okrem toho sa tu občas nájdu napríklad agresívni plavci kraula, ktorí dokážu pri plávaní striekať na všetky strany a podobne.
10:35
Nezaplávala som ani desať šírok a idem von, aspoň som sa namočila a ochladila, nebudem sa tam nervovať. Sadám si k veciam a zisťujem, že niekto, hoci mal miesto, si musel zložiť veci päť centimetrov od našich. Supím a rozmýšľam, či nemôžem z pošty potiahnuť tabuľku Dodržujte diskrétny odstup. (Najlepšie to bolo raz, keď sme boli jediní pri celom bazéne, došla rodinka a zložila sa tesne vedľa nás. Dodnes som to nepochopila. ) Vyťahujem knihu alebo časopis a čítam si. (nie, nečítam si o tom, ako Ho zbaliť za 14 dní alebo čo robí cez prázdniny Zuza Fialová)
11:10
Okolo prechádza nejaká holka. Keďže ľudské pokolenie doteraz nevymyslelo plavky, v ktorých by som nevyzerala ako dcéra dvoch latiek do plota a celkovo so zatiahnutými vlasmi a lenonovkami na nose vyzerám dosť androgýnne, odvraciam radšej zrak. Neporovnávam sa, počuješ, ticho, zastav tie myšlienky! A keď to nevieš, tak nepozeraj po ľuďoch! Pozriem radšej inam....lenže všade sú ľudia a všade sú baby a ženy. Najlepšie, keď sú to očividne nejaké pätnástky, čo by ma strčili za klobúk za päť sekúnd. KRACH. Moje ego prekročilo hranicu, za ktorou začína implózia a už sa stráca.... Pozná to niekto, či som v tom sama?
Z myšlienok ma vytrhne smrad. Boha, musí si zapáliť, keď sedí medzi ľuďmi? Nemá toľko slušnosti, postaviť sa a ísť na tých pár minút o pár metrov vedľa?! A prečo všetci vravia, že je dnešná mládež skazená, keď mi toto vždy urobia tetušky v strednom veku, rozvalené rovno vedľa svojich detí a ďalších ľudí? Idem sa radšej hodiť do vody.
11:15
Už som z vody vonku, keďže plávať sa absolútne nedá. Čítam si ďalej.
11:45
Zberáme sa domov, ako každý deň. Neviem si predstaviť, čo by sme robili, keby sme tam boli celý deň, ako niektorí.
12:20
Prichádzame domov. Zo slnka som unavená a z cesty domov ešte aj spotená. Raz som musela po návrate rovno do sprchy. A zajtra znova, až kým....nebudem mať lepšie plány.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
P.S.: Článok o tom, ako HO zbaliť za 14 dní si mala prečítať a potom poskytnúť rady nám, čo sme sa k tomu článku nedostali
3
pri čítaní toho 11:10 som si dokonale predstavil tvoj výraz v tej chvíli
4
Kvôli tomu už nechodím na kúpaliská. Strašne veľa ľudí, na slnku sa mi opekať nechce a v bazéne ľudí ako v mravenisku, takže plávanie nehrozí.
5
Sakra, zas si mi vykradla blog o kúpalisku, ktorý som začala včera písať.
No ništ. Budú na to dva články.
No ništ. Budú na to dva články.
Napíš svoj komentár
A k otázke v odstavci 11:10 - ak sa ocitnem medzi ľuďmi v plavkách (pri jazere, pri mori, na kúpalisku alebo na plavárni, je to jedno) - snažím sa vypnúť tú časť svojho ja, ktorá sa sústredí na sledovanie ľudí naokolo, inak sa moje myšlienkové pochody uberajú presne tým istým smerom...
Dobre, priznávam sa, nestáva sa mi to len medzi ľuďmi v plavkách, robím to stále... Ale na kúpaliskách a podobne je to o čosi horšie, lebo odhaľujem tie svoje časti, ktoré inak bývajú pohodlne zahalené!