Anzu
6. 6.júna 2010 18:20
Naučte sa ako napísať dobrú a ultrapredávanú detektívku a očarte všetkých svojich známych
Ak vás tento nápad inšpiroval a už ste nažhavili perá, dovoľte mi (kedysi nadšenej čitateľke Agathy Christie), aby som vám pripomenula pár zásad a dobrých rád, ktorých by ste sa mali držať:
1. Je dobré, keď ste na materskej alebo na sociálnych dávkach, prípadne oboje naraz. Máte veľa času na písanie a bude to vyzerať lepšie vo vašom životnom príbehu.
2. Preboha, hlavne vymyslite nejaký normálny motív vraždy. Nikto nechce čítať dvestostranovú knihu, aby na konci zistil, že vrah zabil obeť, aby ju obetoval satanovi, na čo detektív prišiel, keď uvidel u vraha náhodne pohodenú satanistickú bibliu a odtrhnutú hlavu netopiera.
3. Po obvinení šialeného vraha z vraždy nie je veľmi dobré napísať, ako sa začal smiať hysterickým smiechom, potom všetkým prezradil svoj tajný plán a potom ušiel alebo pri zatknutí prisahal, že sa vráti. Nie sme v komixoch od Marvela alebo DC.
4. Napísať príbeh tak, aby od začiatku bol len jeden podozrivý, (čomu ale ostrieľaný detektív z nejakého neznámeho ale naprosto nelogického dôvodu nechce veriť) naťahovať príbeh stopäťdesiattri strán a nakoniec oznámiť, že to predsa len bol on, je trochu blbosť.
5. Rovnako je blbosť napísať všetky postavy rovnako – rovnako rozprávajúc, nadávajúc či prežívajúc smrť obete. Vrátane policajtov.
6. Pre špekulantov: Ak detektív na to neprijde alebo si v polke vyšetrovania povie, že obeť bol idiot, vyspí sa s jeho dcérou a vráti sa do bežného života, tak vaša kniha bude asi úspešná len v tom, že si vydavateľ zavesí na nástenku vybrané pasáže, aby mu v zlých chvíľach zdvíhali náladu.
7. Všetko treba mať premyslené. Ak prekomplikujete dej, ale nakoniec zistíte, že neviete, ako má vlastne detektív prísť na vraha, je dosť blbé vyriešiť to tým, že vrah sa sám zabije kvôli výčitkám a nechá dopis na rozlúčku.
8. Mám pocit, že mladí zvyknú vo svojich prvých knihách a poviedkach dávať osobám anglické mená (alebo sa mýlim?). Nerobte to. Seriózne knihy majú dávať zmysel a to sa nestane, ak budete proanglický a použijete mesto, v ktorom nepoznáte ulice alebo ak nebudete vedieť, ako v danom štáte funguje súdnictvo.
9. Tiež je vhodné naštudovať si, ako funguje vyšetrovanie, aby ste sa nedopustili nejakého failu a nenapísali napríklad, ako detektív chytil krk mŕtvoly holými rukami a začal s ním hýbať, aby zistil, či má zlomený väz, alebo ako policajti pustili na miesto činu fotografa z Nového Času, aby mal fotky do ranného vydania.
10. Charakter detektíva býva často niečím zvláštny a osobitý. Netreba to však preháňať a vykresliť svoju hlavnú postavu ako druhého Indianu Jonesa.
A teraz, keď už viete to najdôležitejšie, sa stačí už len držať nadpisu a napísať ultrapredávanú detektívku, ktorou očaríte všetkých svojich známych, hlavne tých, ktorí po večeroch píšu svoju prvú knihu o vzťahoch v partii pubertálnych upírov.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
3
Je smutné, že som zistila, že nikdy nebudem schopná napísať detektívku. Asi by bolo veľmi trápne, keby bol vrahom kocúr, nie?
Inak výborný blog, možnože by bolo ešte lepšie napísať rady o tom, ako napísať dobrú vampire-story. Určite by to čítalo viac ľudí! Bola by si slávna a uznávaná!
Inak výborný blog, možnože by bolo ešte lepšie napísať rady o tom, ako napísať dobrú vampire-story. Určite by to čítalo viac ľudí! Bola by si slávna a uznávaná!
4
Ach, nieee!!! Naozaj námet "vzťahy v partii pubertálnych upírov" nebude mať úspech???
Zmarila si moje sny, nádeje a preto idem hneď teraz svoju 650-stranovú prozaickú prvotinu hodiť do ohňa!
....
Zmarila si moje sny, nádeje a preto idem hneď teraz svoju 650-stranovú prozaickú prvotinu hodiť do ohňa!
....
5
Ináč, podla mňa tie detektívky nemusia byť s otrepaným: Zabili, prišiel detektív, vyriešil a zlý ujo/teta sa dostal do chládku
Detektívka (aspoň z mojej strany) vyzerá už akosi inák. Nemusí tam byť ani vražda. Ani detektív. Mysterióznosť sa dá už nájsť i v obyčajnom živote
Ale to hovorí človek, čo je odkojený najmä na výberových detektívkach Eda McBaina.
Detektívka (aspoň z mojej strany) vyzerá už akosi inák. Nemusí tam byť ani vražda. Ani detektív. Mysterióznosť sa dá už nájsť i v obyčajnom živote
Ale to hovorí človek, čo je odkojený najmä na výberových detektívkach Eda McBaina.
7
najlepšie je napísať taký komplikovaný prípad, aby ani sám autor nevedel kto je vrah
8
...prečítal som si tento článok celý, a keď som ho dočítal, som z toho pomerne zmätený, hlavne z tých bodov a pýtam sa sám seba: "Dá sa vôbec úspešne napísať detektívka?" Podľa týchto bodov, to musí byť neskutočne ťažké, aspoň podľa môjho názoru a z hĺbky srdca pochybujem o tom, že, každý (alebo aspoň väčšina), kto píše detektívky, sa takto striktne vyhýba týmto veciam, ktoré sú zhrnuté v bodoch. Samozrejme,každý má vlastný štýl písania a všetkého, čo s ním súvisí, a preto nechcem ani napadať celý tento článok, rešpektujem ho do tej miery, do akej mi to moja osobnosť dovolí. Takže nechcem týmto komentárom na nikoho útočiť, je to čisto môj osobný názor. Vďaka...
Napíš svoj komentár
- Tá kniha od akademického tímu by mala úspech - keď som mamina naposledy niečo od teba čítala, veľmi sa jej to páčilo, zdvihlo jej to náladu a s prekvapením sa ma potom opýtala, ako sa ti podarilo s takým talentom skončiť na matfyze
- Bod č. 2 - hlava netopiera sa netrhá, tá sa má predsa odhryznúť!
- Aj ja chcem svoju prvú knihu o vzťahoch medzi pubertálnymi upírmi!
P.S.: Ja asi nikdy úspešná nebudem, lebo ak raz aj nejakú knihu napíšem (ach, aký krásny sen) tak zaručene tá kniha nebude seriózna (komu sa chce premýšľať nad tým, aké zákony v danej krajine platia a že bulvárny fotograf k mŕtvole nepatrí? )