Ďeň skončil no na obzore sa črtali ešte červené zore. Pouličné lampy zalievali ulice svetlom. Tichú vyludnenú ulicu iba sem-tam prefúkol lahký vánok, ktorý sa pohrával s papiermi ležiacimi na vydláždenom chodníku. Kdesi v dialke cez cestu prešla mačka. Na moment však zastala a hladela kamsy do tmy medzi domami, no potom zachrčala a rozbehla sa do úkrytu pod neďalekým autom.
Domy číslo 27 a 28 mali medzi sebou asi dva a pol metra odskok, ktorý tvoril priechod medzi zadnou uličkou a ulicou. Tento priechod miestny nazývali Mačacia cestička, pretože si tadialto mačky častokrát krátili cestu. Práve odtialto vybehol tigrovaný kocúr. Kocúr, ktorý vypadal ako vojnový veterán. S dávno zlomeným chvostom hrdo vztýčeným dohora si vykračoval od Mačacej cestičky smerom za budovu potravín. Vychýrené miesto medzi pouličnými mačkami, pretože potraviny vlastnila stará pani, ktorá sa nemohla nečinne prizerať, ako mačky žijúce na ulici denno-denne hladujú.
,,Miaaaaw“ zamňaučal kocúr akonáhle zastavil pri zadnom služobnom vchode do potravín.
No bez odozvy. ,,Skúsim to opäť“ pomyslel si.
,,Miaaaaw.“ No tentokrát už sa dvere otvorili a z potravín sa vystrčila stará pani s vráskavou tvárou a s gulatými, popolníky pripomínajúcimi okuliarmi.
,,Ideš akurát včas Moragon.“ povedala babička sledujúc kocúra, ktorý sa medzitým nanútil do dverí a začal sa babičke obtierať o nohy.
,,Dneska tu mám pre teba a tvojích kamarátov pár konzeriev s mäskom.“ Usmiala sa babička na Moragona a začala vysýpať obsah konzervy na tanierik, ktorý následne položila von vedla dverí.
,,Miaaaaw“ pribehla mačka, ktorá sa doteraz skrývala pod autom. No akonáhle zbadala Moragona zneistela a spomalila v dostatočnej vzdialenosti od neho.
,,No poď Micka. Aj ty si daj mäsko.“ Nabádala ju babička srdečným hlasom.
Moragon znudene pozoroval striedavo babičku a pomaly sa približujúcu Micku, no rozhodol sa naplniť si žalúdok než upevňovať svoje postavenie v zložitej mačacej hierarchii. Netrvalo dlho a pri babičke sa zhromaždila väčšina mačiek z okolia. Všetky s rovnakým cielom: najesť sa. Moragon bol už najedený a tak sa venoval hraniu sa s malou myšou, ktorú objavil pri nedalekých kontajneroch. Netrvalo dlho a mačacie mlaskanie a pohodu prerušil chaos. Moragon pustil myš a išiel sa pozrieť, čo sa deje pri zadnom vchode do potravín. Akonáhle tam prišiel zavetril problémy. Ku potravinám prišiel Muro so svojou bandou.
Muro bol čierny kocúr, síce o niečo mladší od Moragona no predstavoval realnu hrozbu. Bol to nemilosrdný bojovník bez cti s jediným cielom. A to vyhrať. Bol to vlastne Muro, kto zlomil Moragonovi chvost. Muro bol síce silnejší než Moragon ale nemal tolko verných kocúrov vo svojích radoch ako on.
,,Ty! Čo tu robíš?“ zlostne začal Moragon. ,,Dobre vieš, že toto je moje teritorium.“
,,Klud bratku. V mäsiarstve dnes nič nevyhodili tak sme sa prišli najesť sem.“ Odpovedal Muro s kludným hlasom, no strach nevedel zakryť. Vedel, že Moragon má početnú presilu a ak by sa pobili isto by vyšiel Muro ako porazený. Jeho bandu tvorili vyvrheli. Sedem kocúrov, včetne Mura a dve mačky.
,,Dojeme zvyšky čo po Vás ostali a vrátime sa nazad do nášho revíru.“ Čo v Murovom prípade bol istý druh žiadosti o povolenie pre vstup na Moragonové územie.
,,Dobre.“ Odpovedal Moragon. ,,Ale neopováž sa robiť tu nejaké neporiadky.“
Mačky patriace do Moragonovho revíru takéto správanie od svojho vedúceho kocúra plne chápali. Muro bol odjakživa problémom pre túto lokalitu. Povrávalo sa, že paktuje so psom Nerom z blízkeho susedstva, ktorý dáva mačkám častokrát dosť zabrať. A odkedy zlomil Moragonovi špičku chvostu v neférovom súboji. Jednoducho to bol vrchol drzosti, že prišiel s celou bandou sem. Zvyčajne, ked v mäsiarstve (ktoré je v Murovom revíre) nič nevyhodia, musia ísť po potravu až za pole na farmu. Moragon po celú dobu nespustil oči z Mura a jeho bandy. Iba Muro sem-tam pozdvihol zrak a provokačným pohladom zazrel na Moragona. Muro dojedol svoje zvyšky a pomali sa pokúsil prekĺznuť k dalšej kôpke jedla z ktorej jedli mačky od Moragona. Moragon skočil pred Mura a zaprskal.
,,Už ste sa najedli. Teraz choďte.“ dodal zlostne Moragon.
,,Okej bratku klud.“ Povedal Muro a zo svojou bandou sa dali na odchod. Ako odchádzal precedil ešte cez zuby: ,,No však počkaj ja ťa naučím ako sa správať k hosťom.“
Moragon pozoroval Mura a jeho bandu až kým nezmyzli v temnotách Mačacej uličky. Noc začala rozprestierať svoje krídla nad mestéčkom a mačky a kocúre sa pomaly rozchádzli od zadného vchodu do ptravín. Niektoré domov, iné ešte na nočný lov. Moragon sa chystal domov. Ešte povylizoval tanierik na ktorom bolo mäso od babičky a pobral sa spať.
V tmavom kúte Mačacej cestičky, kde sú kontajnery z domu číslo 27 sa myhol tieň. Pomaly sa zakrádal k pouličnou lampou osvetlenému chodníku. Bol to Muro. ,,Ták a môžeme začať.“ Povedal škodoradostne a vybehol z prítmia Mačacej cestičky následovaný celou svojou bandou.
Koniec prvej časti...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár