Nastala noc a smiešne verzie predošlých dní zopakovali akordy skrytých pocitov,
bytosti obdarenej rozumom, ktorý ešte spí v kresle neznámeho pôvodu.

Pri tlejúcich sviecach, z útrob vlastnej duše hrdinsky vynáša vznešené slová a vzorky naučených fráz klopkajú ako dažďové kvapôčky na tie isté miesta nedostupnej mysle, očakávajúc, že niečo zásadné sa zmení.

Oknom vanie vôňa prebúdzajúcej sa jesene a stúpajúci opar bledej hmly mlčky odpovedá na všetky otázky ktoré prinesie nasledujúca varianta rána.

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  8. 10. 2010 03:07
prečo píšeš o mne?
 fotka
johnysheek  8. 10. 2010 03:07




ale je pravda, že som dnes premýšľal, že kedy niečo napíšeš /resp uverejníš/
 fotka
beatrice  16. 12. 2011 11:50
ta prva veta je impozantna
Napíš svoj komentár