Nerozumiem ľudom, ale možno je problém i v tom že im možno akosi nechcem rozumieť.

Cítim sa ako cudzinec, ktorý len pred pár minútami zistil, že sa nachádza na zemi. kráčal som celým svetom, a chytal sa za hlavu. kam sa podela láska, bratstvo, svornosť?

Videl som ľudí umierať za bláznovstvá, i za veľké veci, videl som ľudí hnevať sa, právom i neprávom, videl som ľudí milovať i nenávidieť, ale ja už toto všetko necítim.

Možno preto, že ľudom už neverím, možno preto ma i odvrhli, áno iste to bude tak..ale nemôžem sa zbaviť dojmu falošnosti tejto situácie, existencie a hierarchie dokopy, nemôžem sa zbaviť dojmu ,že hoci sú to veci vzácne..predsa len stanú sa prežitkom, ak sa už tak nedeje...

Po tisícročnom bezcieľnom putovaní som raz stretol starca..ktorý držal malé batoľa.

.....a vtedy som pochopil..

..kolobeh vlastného bytia, ktoré je tak nepretržite večné..

..pochopil som ľudí...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár