Lekcia do života. Keď ti niekto vezme krídla, dokáž mu ako veľmi vieš kráčať. Avšak i keď si mi moje krídla vzal, za každým ma bolí, keď vidím tvoj chrbát s uzemnenými krídlami...
Nad nami je nebo, pod nami je nebo, raj plný bezbrannej záplavy. Spustil si tichý plač, úľava v očiach, na duši je ťažšie, plávaš vo mne, ničíš ma pravdou. Padajú hviezdy a ja tak veľmi chcem, aby mi vrátila to nemožné z nás.
Neplač, prosím ťa neplač. Zabila si vo mne lásku, zabil ju v nás on. Radšej budem sama ako byť sama v dvoch.
Bolí to, trpká melanchólia.
Bolí to neobviňovať ťa z ničoho.
Bolí to neodsúdiť ťa aj keď mám najväčšie právo.
Jednoducho to nedokážem nepozerať sa na to z tvojej duše. Už ťa poznám veky, viem ako cítiš, premýšľaš. Nesebecky uzatváram vlastné pocity do tichej depresie zmáčanej úzkosťou.
Dusím pocity, dotýkaš sa ma, veríš, že som ti odpustila. Nechcené dotyky spôsobujúce amnéziu o skutočnej láske. Už si nepamätám aké to bolo milovať ťa. Život.
Vo mne nechcené podvedomie. Dusím sa tým, že mám čo a koho stratiť.
Nenávidím to, že som to všetko vedela už dávno ako si to povedala.
Nenávidím to, že sa tváriš ako je všetko v poriadku, keď vo mne všetko potichu reve.
Nenávidím, že sa tváriš, že sa nič nestalo a ja v noci dusím vlastný plač.
Nenávidím, že cítim vinu za to, za čo by si mala cítiť vinu ty sama.
Nenávidím, že ma nútiš nenávidieť samu seba, keď vidím ako veľa z neho je ešte stále vo mne.
Nenávidím, že mi od seba vezmeš každého kto sa mi priblíži viac ako ty.
Nenávidím, že mi nedovolíš byť šťastnou s tým koho milujem.
Na okamih zatváram oči, bolesť vpitá do duše, ozýva sa s tvojimi slovami, si tou, ktorá pozná moje zraniteľné miesto. Si mojou bolesťou.
Milujem som bolesť za to, že mi dovolila vážiť si viac život.
Milujem bolesť za to, že ma naučila ako mám a chcem žiť.
Milujem bolesť za to, že ma zocelila hlavne, keď som potichu trpela.
Bola som hlúpa, urobila som to čo ty sama, zabila som sebelásku. Strach, šialený strach, že ma môže niekto milovať a nafixovať sa na mňa ako ty. Milovať ma, keď ja sa tak nenávidím. Zabíjať samu seba tým, že mám po svojom boku človeka, čo nikdy nemiloval a nevážil si čo a koho mal.
Už dnes viem, že všetko je inak.
Už dnes viem, že nebudem žiť život ako ty.
Už dnes viem, že som ho milovala za ceny bolesti i strachu, že ho milujem, že ho milovať vždy budem. Život sám.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zaujimava
12. 8.augusta 2010 01:00
z duše mi hovoríš, dievča, z duše....
2
"Radšej budem sama ako byť sama v dvoch." (...)
geniálne, ako vždy
geniálne, ako vždy
Napíš svoj komentár