„Nakazil si ma!“ kričí Alica len čo vojde do dverí. Sedím v kresle a hrám videohry. Čakal som ju.
„Ahoj, láska,“ usmejem sa na ňu a čakám ďalej.
„Nevrav mi tak, nenávidím ťa!“ stále sa snaží kričať, ale plač je mocnejší. Zvalí sa na podlahu a ticho narieka.
„Alica,“ pohladím ju po vlasoch, ktoré má teraz padnuté do tváre, ,,neľutujem to, Alica, takže ak čakáš ospravedlnenie, nedočkáš sa ho.“ Rozvzlyká sa o niečo viac, pramene vlasov si zahrabne dozadu a pozrie na mňa cez rozmazanú špirálu.
„Prečo si ma nemohol nechať tak?“ pýta sa ma.
„Lebo ťa ľúbim,“ odpovedám bez mihnutia oka.
„Veď práve,“ urazene sa vzpriami a začne pendlovať medzi prednou a zadnou stenou chodby, ,,ľúbiš, ak by nie, všetko mohlo byť úplne inak...“ Úplne ju chápem, no aj tak nič neľutujem. Som šťastný a aj Alica je, hoci sa to teraz pri pohľade na jej roztečené oči nezdá. Len by chcela vedieť či by bola šťastná aj inak, v inom rozpoložení, v inom živote a najmä bezo mňa. Už sa to však nikdy nedozvie, ortieľ je jasný – nakazil som ju svojou láskou a bezo mňa už nebude nič. Žiadna Alica. Žiadne šťastie. Nie, nie som na seba hrdý, ani nemám pocit víťazstva. Jednoducho ma nemrzí, že niekoho konečne milujem.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.