, , Nenávidím ťa, “ pomyslela si aké by bolo povedať to nahlas. Naozaj. No zas to nepovedala. Stála, usmievala sa naňho, sem-tam ho dokonca pohladila po ruke. Hovoril niečo veľmi dôležité, niečo, čo si ona už teraz nepamätala. , , Čo je dôležité pre neho asi nie je pre mňa...“. Aj to by mala byť chyba. Podľa nej bolo čosi zvrhlé aj na tom, že ju ľúbil. , , Láska je hnusná vec, mali by ju zakázať...je s tým iba oštara...“ myšlienky sa jej vynárali a zas ponárali niekam poza jeho slová. Pre zmenu mu teraz prikývla a rozosmiala sa. Bola to náramná náhoda, že všetky jej svaly pracovali tak, aby si nič nevšimol. Gestá ani mimika ju neprezradia. Je predsa skvelou poslucháčkou a ešte lepšou herečkou. Hrala svoju rolu tak úžasne, že niekedy si sama uverila. , , Milujem ťa...“ povedala bez rozmýšľania, tak ako správny herec.
, , Nie je možné, aby som bola až tak dobrá v takomto ošúchanom vystúpení o láske...“ Nenávidela ho, ale milovala svoju rolu. Často musela zápasiť s túžbou znenávidieť ho tak strašne, až by jej z toho bolo zle. Nedovolil jej to. Keby o tom vedel, možno by dovolil, ale takto...ako dovoliť niečo o čom nevieme?

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  10. 6. 2018 18:29
Piish wiac.
Napíš svoj komentár