psyché mi sedí na rozostlanej posteli bezbranne, naho a trasie sa vo vlasoch má šestokrásky - tak naivné, že stratili siedmu neudrží kocky ale zvláda mi prevracať svet hore žalúdkom tak sa soľ sype do soľničiek vlasy stoja dupkom ach, slečny, vidno nám pod sukne vodopády stúpajú ibaže zrkadlá ostávajú rovnaké plné našich masiek len psyché masku netreba (kým sme samy) tancuje Molièrov balet a napĺňa ma krehkosťou dívam sa na ňu so širokými zrenicami až kým nezmizne a neuväzní ma v rozostlanej posteli do echa môjho dychu. Báseň 8 0 0 0 1 Komentuj