Posledný deň na B.

Tak. Je to tu. Nadišiel čas, aby som zdvihla kotvy a venovala aj zvyšné 2% môjho času na zmysluplné veci. Takže som sa rozhodla opustiť ,,priestory" Birdzu. Nadobro.

Keby som vo svojom odchode (píšem to, ako keby sa dialo niečo strašne smutné ) chcela hľadať nejaké závažné dôvody, hľadala by som zbytočne. Dnes. Ale jedného dňa, keď sa na to spätne pozriem, to budú asi predsa dôvody dostatočné na to, aby som tu nestrácala čas.

Ak zájdem do histórie môjho ,,pôsobenia" na B., ktoré bolo mimochodom veľmi nenápadko, B. mi už dávnejšie naznačoval (pojmeme to symbolicky), že tu nemám čo robiť, keď mi zablokoval staré konto (sabnacke), na ktoré sa z nejakých záhadných príčin dodnes neviem prihlásiť ani po zmene hesla. Malo mi to trknúť už dávno.

Akosi nepotrebujem už ani rozmýšľať nad tým, prečo tu končím. Ale je pravda, že menovať by som mohla do rána bieleho, bieleho ako to víno, ktoré práve popíjam (nejaký muškátový sauvignon, odporúčam). Jednak mi tu chýba umelečnosť, ktorú som tu ešte nejaké 3 či 4 roky dozadu nachádzala, chýbajú mi blogy niektorých užívateľov, ktorí tu neboli tak dávno, že si na ich mená ani nespomeniem, namiesto krásnych fotiek slovenskej prírody je tu milión selfí fotiek dievčat, ktoré sa denno denne potrebujú na sociálnych sieťach presviedčať o tom, že sú krásne, stále sa objavujú nové hádky na novú tému, v ktorých si všetci zúčastnení potrebujú mastiť egá, lebo v reálnom živote asi za moc nestoja... A tak ďalej. Áno, aj ja sem občas pridám blud. Preto nepokračujem.

A čo mi teda B. dal? Nie som si istá. V podstate som tu zabila strašne veľa času, ktorý som mohla venovať zmysluplnejším aktivitám, napr. sudoku, alebo tak. Spätne možno na to prídem. Keď sa tak stane, pousmejem sa a ideme ďalej.

Veci ktoré som nestihla/neurobila? Nestretla som mayben. Táto žienka je mi silne sympatická, rovnako aj denix. Vlastne je tu viac takých ľudí, ale vy ste mi tak utkveli v pamäti najviac. A samozrejme sechs, ale my sme sa predsa videli, a snáď ešte uvidíme.

V akom citovom rozpoložení som, keď toto píšem? Práve som zazrela nejaké fórum o vyplakávaní. Na prvý pohľad to vyzerá, ako keby bol B. plný plačkov (pretože tam akosi chybujú komenty typu ,,málokedy plačem" alebo ,,dlho som neplakal") a vlastne mnohí plačú asi každý deň. No a ja teraz - neplačem. Nemám prečo (tento úryvok je tu len kvôli tomu, že som potrebovala okomentovať fórum o vyplakávaní a nechcela som niektorých zdissovať priamo na mieste). Hej, aj ja som niekedy mladý hejter. Keď sa nakopí veľa blbosti na jednom fóre (cháp všetky fóra dokopy, všeobecne, nie jedno konkrétne fórum).

Pevne verím, že B. sa bude uberať už len lepším smerom, že admini budú mazať to čo majú a nebudú mazať to čo nemajú na základe nejakých osobných sympatií, že všetci tí, čo takmer zinfarktovali z tohtoročných maturít, budú v zdraví a pohode žiť aby zistili, že vlastne maturita je ten najsmiešnejší a najmenší problém v živote človeka a že ich ešte čakajú iné ,,skúšky", ktoré nebudú vypovedať o ich vedomostiach, ale charaktere... A dúfam, že sa sem jedného dňa navráti umelecký duch, kedy čítať blogy bude opäť radosť, preklikávať fotky príjemný začiatok dňa a komentovanie fór sa nebude zakladať na nenávisti.

Mala som to všetko písať v pozitívach, no trošku neskoro, nevadí.

Ďakujem ti B., že si mi ukázal osudy mnohých mladých ľudí, že si mi dal priestor deliť sa o svoje neumelecké fotografie a blogy (ktoré možno ešte nájdete na sabnacke ), ale aj názory a fóra, ktoré nie vždy dávali hlavu a pätu.

Díky osadenstvu, ktoré čítalo a hviezdičkovalo moje príspevky, teším sa, až sa niekedy náhodou s niekým stretneme a teším sa, až vyjde tvoja kniha atropabelladona, a teším sa ešte určite na veľa vecí, ale momentálne ich neviem pomenovať.

Ciao ragazzi

&

Ďakujem B.

 Napínavý príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu