Vyznanie v podvečer pred prvým májovým dňom.

Milujem vôňu reďkovky,a keď je vo fóliovníku a idem ju ešte len čerstvú odtrhnúť je ešte krajšia. Dokázala by som pri nej dlhé minúty čupieť a vpíjať ju do seba.
Aká nádherná je vôňa čerstvo poliatej trávy v lete večer, tú sa mi však nepáči tak dlho ovoniavať.

Zisťujem že mi krásne vôní maslo, rastlinný tuk v kelímku.
Nádherný, teplý, upokojujúci je pohľad na upravenú záhradku s presne vyhradenými chodníčkami bez jedinej zelinky (sama sa o tú krásu nepričiňujem ale rada sa na výsledok pozerám) A káva keď sa cítim úplne KO, tá robí zázraky berie si stres a asi aj zlé myšlienky, a potom že zabúdam na veci do školy, to robí určite tá káva.
Milujem mačkanie Kuska, kocúrika ktorého už nemám. Spôsobil to príchod Bonyho (psíka). Hrozne sa mi páči ako zavíja, keď prichádzam domov. Keď odchádzam tak ma ním nevyprevádza, ostatných áno, hmm asi by som to mala brať osobne.

Ach čo sa len stalo podobný dátum pred dvoma rokmi, najkrajšie chvíle v mojom živote, od ktorých má už ružovšiu farbu, kazenú len školskými povinnosťami. Jedny z najkrajších chvíľ sú keď môžem v RY (žiadne mesto ale skratka dedinky) jesť v miestnom jedinom šenku pistácie a piť pivko (rekord máme 3 ale sa nám hlavy krútili) ak by som tam mala sedieť sama a nikoho pri sebe nemať bola by som nešťastná, sú to najkrajšie chvíle, vďaka nemu.
Žeby to slniečko, teplé ovzdušie prebúdzali toľko myšlienok a krásnych pocitov.
Ja viem že je to divné, píšem si tu denník/občasník keď sa dostanem do určitého citového rozpoloženia a potrebujem sa podeliť o city.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu