Mala som 16, keď som začala. Mala som všetko na háku. Rodičia mi posielali kopu peňazí, za to, aby som neotravovala, a ja som si žila, ako som chcela, popritom, ako boli stále preč. Dala som sa dokopy s Henrym. Mal 19 a ja som bola naivná. Nechala som sa ním pohltiť. Konečne som cítila lásku, tak som sa podriaďovala. Tráva, sex, LSD,... Tráva, chlast, sex,... Sex, cox, sex, cox,... Mala som prachy, takže sme mali všetko, čo sme chceli. Žili sme si takto 2 roky. Pohoda, úžasné výlety do fantázie, odpútanie sa od sveta. Ale potom to prišlo. Naši už všetko vedeli, a bolo im to jedno. Ocitla som sa bez peňazí na ulici. Vtedy ma Henry nechal. Už som mu nestála za nič. A mne sa stratila posledná kvapka nádeje v rozbúrenom mori, oceáne. Sedela som na obrubníku a plakala. Začínala som sa triasť. Tá obrovská bolesť a potreba... Potrebovala som cox, a hneď. Ale ako? Za čo?
Bolelo to stále viac. Na pokraji fyzických a duševných síl som sa postavila a mávala. O 5 minút zastavil prvý nadržanec. So všetkým sebazapretím som tomu slizkému úchylovy spravila fajku. Zhrabla som prachy, a keď odfrčal, vyvracala som sa. Šla som rýchlo za dílerom. Dala som mu prachy, ale on ma len vysmial: "Služby zdraželi."
Bolo to na nevydržanie. Stále viac som sa triasla a tie kŕče... Zastavila som teda ďalšieho. Hnusne, arogantne, slizko a nechutne ma pretiahol. Celé telo ma bolelo, a duša ešte viac. Zhrabla som prachy a vtedy som vedela, že som klesla na úplné dno. Šla som za dílerom a dala si dávku. Ulavilo sa mi, ale vedela som, že nie na dlho. Spala som na lavičke v parku, a modlila sa, aby ma odtial nevyhodili. Takto to šlo ďalej. Nevnímala som nič, nevnímala som, aký je deň v týždni, či koľko je hodín. Moja duša sa pomaly scvrkávala. Myslela som len na to, že musím zarobiť a dař si dávku, stále dookola. Pochopila som, že som v bludnom kruhu, ale nemohla som sa z neho dostať. Sama nie, určite.
Ale prišiel Nicholas. Obzčajný chalan so skromným bytom. Zobral si ma k sebe. Najprv mi zháňal dávky, ale vedel, že sama sa z toho nedostanem. Dostal ma na liečenie, aj keď som nechcela. Bála som sa, že na mňa ľudia budú hľadieť ako na najvačšiu špinu. Ale Nicholas nie. On ma ľúbil. Bol mojou záchranou, mojou malou kvapkou, ktorá sa mi stratila. Vytiahol ma nad hladinu, aby som sa mohla opať nadýchnuť. Nakoniec som sa z toho doatala, ale... sklamala som ho. Nemohla som ho milovať. Ľúbila som ho, viem, že bol mojou spriaznenou dušou, ale bola som pripútaná k Henrymu, a to puto sa už nedalo roztrhnúť. Nehľadala som ho, vedela som, že je zlý, že s ním nemožem byť, stiahol by ma naspať. Nicholasovi som dala všetko, čo som mohla, ako najdovernejšiemu priateľovi, ako zakázanej láske. Napokon, nikoho iného som nemala. On si našiel lepšiu ženu, ktorú si zaslúžil, a pre ich dvojičky som bola teta Elizabeth. Celý život mi chýbala len jedna vec, ktorá mohla všetkému zlému zabrániť. Bola to láska, až napokon som ju našla...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Obcas mozes mat pocit, ze zivot k tebe nie je fer. Ze si od neho dostala menej, ako ini ludia. Sama pritom netusis, kolko inych ludi zavidit tebe, ze mas to, co oni nie. Z niecoho mas menej, z ineho viac.
Aj ked je citit , ze to o com pises si nezazila (predsalen to chodi troska inak o tychto veciach dost viem) , mas obrovsku schopnost empatie , pochopenia a paci sa mi na tebe, ze hladas povod problemov, nie len ich nasledky. To robi velmi malo ludi.
Mas moje uznanie.