Keď začali vianočné prázdniny, išla Rebeka von sa svojimi dvomikamarátkami. S babami sa, prechádzala sa a zrazu uvidela svoju otravnú spolužiačku, ktorá sa vždy snažila urobiť všetko preto, aby ju strápnila. Rebekine “kamarátky” sa začali na nej smiať a ona pochopila, že ju len využívali. Rebeka to mala v živote ťažké. Bola trochu pevnejšia, preto ju niktonemal rád. Aspoň ona si to tak myslela. Keď už bol večer, sedela Rebeka vonku sama a premýšľala, čo má urobiť aby nebola taká obyčajná. Zrazu počula hlas : "Ale ty nie si obyčajná." Rebeka sa obzerala, ale nikde nikto nebol. Vo víre myšlienok zrazu dostala nápad že by mohla niekam cez vianočné prázdniny odísť, aby odišla zo stereotypného prostredia.
V prvý deň prázdnin sa rozhodla, že ráno odíde bez toho, aby o tom niekomu povedala. Veľmi sa jej ani nechcelo ísť, ale čo mohla robiť, doma by to bolo ešte horšie. Nasadla do taxíka, aby ju odviezol k na železničnú stanicu. Rozhodla sa, že odtiaľ pôjde vlakom k svojej starkej do Prahy. Cestou zavolala mame, kam vlastne išla, aby o ňu nemala strach. Domov sa musí vrátiť najneskôr do Vianoc a preto nemá veľa času, aby zažila dobrodružstvo. Keď prišla, starká ju ubytovala do hosťovskej izby, v ktorej boli dve postele. Jedna z nich bola jej sesternici Barbory. Večer sa obidve rozhodli, že pôjdu na concert, do neďalekého baru, aj s kamarátkami jej sesternici. Bolo im dobre, zabávali sa, rozprávali a Rebeka konečne pochopila že na svete sú strážny anjeli, ktorí ju vždy vedú správnou cestou . Napadlo ju, že to bol práve ten jej anjel, od ktorého počula tie zvuky. Keď už bolo neskoro, ona aj jej sesternica išli naspäť k starkej. Rebeka prežila super deň a bola vďačná samej sebe, že sa sem rozhodla ísť. Ráno si požičala Barborin notebook a pridala si svoje nové kamarátky do priateľov, na všetkých sociálnych sieťach, kde bola zaregistrovaná. Potom sa prezliekla a starká im urobila raňajky. Každý deň obidve chodili niekde von. Niekedy nakupovať, inokedy zas len tak do parku alebo sa stretli teraz už so svojimi spoločnými kamarátkami, ktroré už od yačiatku brali Rebeku takú aká je a ani náhodou sa jej nevysmievali. Keď prišiel čas, ísť domov, Rebeke bolo strašne ľúto, pretože doma sa bude zas nudiť. Ale sesternica a kamarátky, ju upokojovali, že si budú každý deň písať a že cez letné prázdniny sa znovu stretnú a pôjdu spoločne na kúpaliská. Všetci, aj starká išli Rebeku odprevadiť na stanicu. Rebeka mala slzy v očiach, ale zároveň bola veľmi šťastná.
Doma si s nimi písala a na svoje falošné kamarátky dávno zabudla. Spýtala sa svojej mamy, či bude môcť ísť k starkej na celé letné prázdniny. Mama súhlasila a Rebeka bola nedočkavá, kedy už pride leto.
Ďakovala svojmu anjelovi šťastia že nezostala sama bez kamarátok, ale spoznala nové, ktoré ju majú radi…
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
onaj123
28. 10.októbra 2011 11:28
Príbeh je taký pekný ako keby si ho sama bola zažila!!!
Napíš svoj komentár