Boxovacie vrece

Bum. Jedna rana päsťou do boxovacieho vreca. Bum. Druhá rana päsťou do boxovacieho vreca. Bum, bum. Tretia, štvrtá. Tenučkým pramienkom mu po tvári tiekol pot. Nevšimol si to. Až neskôr, keď začal byť tenký potôčik otravný a šteklil ho na hrane sánky. Zdvihol ruku s boxerskou rukavicou a utrel si ho. Zasekol sa s rukou pri tvári, pozeral sa do zrkadla. Tá veľká tvrdá rukavica tak blízko jeho tvári. Odolal nutkaniu rozmlátiť si tvár a ďalej zúrivo mlátil do vreca. Aj kopal.

Bum. Prečo? Bum. Nechápal, prečo. Vôbec nechápal prečo. Prečo mu to urobila? Bum! Urobil pre ňu, všetko, čo chcela. Bum. Prišla k nemu, keď sedel potme a zapálila mu svetlo. Prinútila ho opäť žiť. Bum. Naučila ho opäť žiť. Bum. A teraz ho ide zahrabať?? Bum! No načo?! Prečo by niekto vykopával mŕtvolu, keď ju po čase opäť zahrabe? Bum. Ledaže by ju chcel okradnúť. Ó áno, to bola ona. Ona je tým najväčším zlodejom. Ukradla mu srdce. Bum, bum, bum!!!

Nevedel, čo má ďalej robiť. Zhasnúť svetlo? Či ísť za ňou, pokoriť sa, hodiť sa na kolená a prosiť?? No bál sa, že ani to nezaberie. Bum. Či si len ľahnúť a prázdno pozerať do prázdna? Len tak plynúť...bum...bum...počúvať tlkot srdca...bum...bum...naprázdno. Ako baterka, ktorá v hodinkách tiká. Ale hodinky nie sú...bum...bum...
Nevedel, čo má robiť, ale vedel, že nech sa rozhodne akokoľvek, bude to asi lepšie ako rozmlátiť to boxovacie vrece na kusy a seba unaviť na smrť. Či?

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu