Najväčšia životná pravda - ŽABKY sú zradné ***** a Ružinovský centrálny príjem je na holý ***** !

A tak si včera idem na nákup. Vyletnená - šortky, triko, žabky, kabelka. A zrazu - KURVA, to čo sa mi zapichlo do nohy? !
Hej hej, železný zhrdzavený storočný klinec. Doteraz neviem ako, ale to nie je podstatné. Podstatné bolo, že bol piatok tri hodiny poobede, moja doktorka už dávno spokojne doma a pohotovosť až od siedmej. A na dôvažok, ja sama v Bratislave. Murphyho zákony nesklamali.

Zavolala som na infolinku do Ružinovskej nemocnice, že čo sa akože v takýchto prípadoch emergency robí, no a tetuška sa ma ako jediné pýtala, že kedy ma naposledy očkovali proti tetanu. No a ja viem? ! Tak som vytiahla svoj storočný očkovací preukaz a tam svietil rok 1996. HUPS, očkovanie proti tetanu sa má po 10 rokoch zopakovať. A mne ho buď nedali, alebo ak aj áno, nezaznačli mi ho. Tak mi tetka na telefóne prikázala, že mám prísť na Ružinovský centrálny príjem.

Tak som prišla. Čakala tam na mňa žena, ktorá stonala od bolesti a ležala na 4 sedačkách, ďalšia žena s napoly rozseknutým prstom pricviknutým do dverí auta, ďalšia s akútnym zápalom slepého čreva (o čom nevedela, až kým jej po piatich hodinách na pohotovosti neprišli výsledky krvi! ! ! ) a tak ďalej. A pomedzi to ja, s dierou v nohe od klinca. Nasťažovala som sa, len som potrebovala tú injekciu, nič viac!

Po asi 20 minútach čo som tam bola, priviezli sanitkou akútny úraz. Dvaja chlapi. Jeden relatívne v pohode, druhý v putách s rozbitým nosom a celý od krvi. V sprievode asi tak 10 policajtov. Od tohto momentu z nás, čo sme tam čakali, nevzali 3 hodiny nikoho. Žena s pricviknutým prstom poznamenala, že jednoduchšie by si ho bolo odfakliť, možno by si ju potom niekto všimol. Žena so slepákom mala 39stupňov horúčku a triasla sa, naobliekaná v dvoch svetroch. Ženu čo ležala na sedačkách, odviezli na lôžkové oddelenie.

Po troch hodinách, keď nám oznámili, že prichádza ďalšia sanitka a my máme opäť len čakať, som sa zdvihla a odišla. Nemalo to tam zmysel, a pritom som potrebovala JEDNU injekciu. Tak nasratá som už dávno nebola a ukľudnilo ma len to, že v noci sa vrátil Maroš a povedal, že dnes ráno to vyriešime.

Takže som dnes ráno naklusala do ambulantnej pohotovosti, kde mi injekciu pichli za 5 minút. A tak si tu sedím, s opuchnutou rukou, ranou v nohe, teplotou a najnovšie aj hnačkou. Verte mi, s tými hviezičkami v nadpise sa nestotožňujem, nadávam tu ako obyčajný pohan. Ale veď nebudem to prenášať na vás, vy ste tak či tak zhrdzavený klinec v nohe nemali.

Alebo áno? !

 Záchod

9 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu