Hej, boli časy, keď som sa vážne snažila. Mať pekný profil na webke, písať pekné blogy. Bavilo ma to a blogy sa postupom času začali páčiť, začali pribúdať komentáre, hviezdičky a aj tajné číslo. Tak som sa dopracovala k tej "takmer megahviezde". A teraz kukám ako puk, že ako dlho som už nič nenapísala. A neprekáža mi to.
Pamätám si, ako sem Tomáš raz dávno pradávno napísal, že niekedy v živote nastane niečo, čo nás uchváti oveľa viac ako Birdz a prirodzene na ňom potom začneme tráviť menej a menej času. Výška, vzťahy, robota...čokoľvek. A aj keď som si myslela, že to by fakt muselo byť niečo mimoriadne, aby som ja zrazu nemala chuť dávať na internetový denník svoje pocity, prišlo to. Stalo sa.
Začala som pracovať. Osemhodinovky v robote, no nie je to med lízať, to vám poviem. A po osemhodinovke ešte nejaké to cviko v škole, aby toho nebolo málo. Ale aspoň mám prax. A spoznala som super kolegynky a je mi tam naozaj fajn. Jeden by ani nepovedal, aký je to rozdiel - mať VLASTNÉ peniaze. Nikoho iného, len moje. Niekto začne fušovať, že on robil od 16tich? Prosím. Ja som si počkala, odžila si svoje, no už som mala pocit, že práca musí prísť, že to je to, čo mi ešte chýba.
No ale späť k tým peniazom. Zo svojej prvej výplaty som si chcela dopriať, tak že si kúpim HTCčko. A nie hocijaké, rovno Desire. No srdce mi ide "krvácať", keď si pomyslím, že celú moju výplatu vyfláknem za vysnený mobil. Ale čo, žijeme len raz, takže si ho pravdepodobne aj tak skôr či neskôr kúpim.
Stále si ale musím zvykať na systém škola-robota-spánok. Musím si organizovať čas, ale naozaj že presne, naplno využívam diár. A páči sa mi to. A ešte jednu vec som si uvedomila. Spomenula som si, ako som sa tesne po 18ke zamýšľala o dospelosti. Tak, neprišlo to hneď vtedy, ale dva roky si to na mňa ešte počkalo. Teraz si už vážne môžem povedať, že sa cítim ako dospelák.
A pointa? Niekde sa zasekla, všakže? Tak teda už len v krátkosti:
ŽITE!
A to naplno. Či už vás napĺňa škola, práca alebo koníčky. Ako povedala @stenatko , zistite, že reálny svet je oveľa lepší ako ten internetový. Bude to chcieť trochu snahy,ale TEN POCIT NAOZAJ STOJÍ ZA TO!
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
6
milujem svoj preplnený diár, svoje dve práce, svoje dve školy, neziskové aktivity, cestovanie a neustále stretávanie nových ľudí.
nenávidím prázdne chvíľky, keď bezcieľne čumím do PC a uvažujem nad tým, prečo to vlastne robím.
nenávidím prázdne chvíľky, keď bezcieľne čumím do PC a uvažujem nad tým, prečo to vlastne robím.
8
tri roky som fungovala na báze trojhodinových spánkov, aby som všetko dokázala zladiť školu, brigády a koncerty.
preto si teraz už mesiac užívam to, že len ležím, nič nerobím, že keď ma niekto zavolá cez deň na kávu, tak sa ma nespýta, že v akom som meste. a ja si vyváram, nejem bagetu zo šafka a menučka z Finita, ráno vstávam na gilmorky, namiesto toho, aby som utekala na bus, dám si kávu a poobede si vždy pospím.
takže som presne opačný prípad
preto si teraz už mesiac užívam to, že len ležím, nič nerobím, že keď ma niekto zavolá cez deň na kávu, tak sa ma nespýta, že v akom som meste. a ja si vyváram, nejem bagetu zo šafka a menučka z Finita, ráno vstávam na gilmorky, namiesto toho, aby som utekala na bus, dám si kávu a poobede si vždy pospím.
takže som presne opačný prípad
9
úplne najviac súhlasím ako sa len dá. lebo pred pár dňami som tiež rozmýšľala nad tým, že ako dlho som nepridala žiaden blog, ako dlho som sa sem neprihlásila a rozmýšľala som nad tým, čo sa zmenilo.
ale asi to tak má byť. môj posledný blog dokonale ukončil jednu moju etapu života a zmenila som sa asi hlavne ja, neprestala som písať,to nie, len keď si to po sebe prečítam, považujem to za tak intímne, že to nemôžem vyvesiť na internet.
asi mi postačuje aj to, že si to prečítam ja sama.
a ako si spomínala to dospievanie... asi to postihlo aj mňa...
ale asi to tak má byť. môj posledný blog dokonale ukončil jednu moju etapu života a zmenila som sa asi hlavne ja, neprestala som písať,to nie, len keď si to po sebe prečítam, považujem to za tak intímne, že to nemôžem vyvesiť na internet.
asi mi postačuje aj to, že si to prečítam ja sama.
a ako si spomínala to dospievanie... asi to postihlo aj mňa...
10
hmm..taktiež už rok reálne pracujem, je to oslobodzujúci pocit mať svoje peniaze, kupovať si jedlo aké chcem a variť si ako chcem..
taktiež študujem..ale zatiaľ som bohužial neprišla na to ako si zadeliť čas. som na to moc lenivá, potrbujem svoj oddych.tak snáď časom..
ale aj tak sa necítim dospelá..som skúsenejšia, opatrnejšia, oťukanejšia, mám zodpovednosť za seba a za byt v ktorom bývame, ale dospelá sa v skutku necítim..
taktiež študujem..ale zatiaľ som bohužial neprišla na to ako si zadeliť čas. som na to moc lenivá, potrbujem svoj oddych.tak snáď časom..
ale aj tak sa necítim dospelá..som skúsenejšia, opatrnejšia, oťukanejšia, mám zodpovednosť za seba a za byt v ktorom bývame, ale dospelá sa v skutku necítim..
11
ja tak velmi nechcem dospiet. este si uzivat slobodu detstva, ktore je vsak davno za mnou. len ja ho drzim za chvost a nech sa myka, ako chce, nedokazem ho pustit☻
12
odkedy mám vlastný byt, priateľa v ňom a prácu... zabudla som na tento úžasný portál. A možno to tak malo byť. Predtým som tu neustále sedela, stíhala čítať všetko rad za radom... v hlave mám iné starosti, možno som dozrela a možno ani nepotrebujem už tak často písať ako predtým... v každom prípade ďakujem za tento blog, síce ho čítam takmer presne po roku, ale stál za to... zase som si uvedomila pár vecí, ďakujem
Napíš svoj komentár
davaj si pozor aby si sa nezasekla v dospelackom stereotype...
a ako vravis.. zite... zite svoje sny..
nepotrebujem byt ...mega...hviezdou.. idolom... mne staci ze som.. aj tak to uz znamena privela
peace!