Toľko by vám toho rada povedala. Toľko sa toho udialo. Ale nemôže. Nemôže, pretože sa tu už žiaľ necíti bezpečne, anonymne. Už to nie je ako kedysi, keď to bolo jediné miesto, kde sa mohla vyrozprávať. Kde sa mohla otvoriť celému svetu a pohrať sa so svojimi myšlienkami a svojou fantáziou.
Vie, že sem už nepatrí. Vie však tiež to, že to bola pre ňu kedysi súčasť života. Celé tri krásne roky.
Vie aj to, že vtedy bola šťastnejšia. To sa stane, keď sa na Zemi ocitne tak idealistické stvorenie, introvertné, plné zmyslu pre morálku, cieľavedomé, ktoré chce tomuto svetu niečo priniesť, niečo tu zanechať a nie iba prežívať zo dňa na deň. No zároveň tak nesmierne citlivé, krehké, naviazané na blízkych ľudí, plné túžby po tom, zdieľať svoj život s niekým, koho má rado.
Túžby po vlastnej rodine, ktorá sa spoločne navečeria, cez víkend ide na výlet do prírody a na Vianoce spolu zdobí krásny stromček. Ktorá drží pokope v ťažkých chvíľach, aj tých pekných. Takej rodine, ktorú sama nikdy nezažila.
Toľko ľudí jej už povedalo, že také niečo neexistuje, no ona im neverí.
Čo by to predsa inak bola za idealistu?
...Niekedy stačí iba jedno mávnutie.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
@johnysheek Pravda, tiež si myslím Vidíš, inak Tebe som zase neodpísala :/ To je strašné s tým mojim (ne)odpisovaním. Ale skúsim to napraviť
7
ja som taký istý ako ty, škoda, že sa tak málo poznáme a mám aj takú rodinku, čiže určite to vbc nie je nereálne!
Napíš svoj komentár
tiez verim.