Azizi

Je možné, že tento status neskor zmažem.

Vôbec nie, prečo?

nie you are you and that's okay

Si milá, ja ta mám rád ale tie fóra, tie ankety... Zdajú sa mi ttochu o ničom Meno je strašne individuálna vec... Zároveň je to hrozná banalita...

@samsebou30 @nats @abstraktdepres Ďakujem moc

K tým foram, založila som ich uz asi 800, takže ťažko sa hľadajú nové napady Niektoré sú podľa mna skvelé a niektoré sú skôr len tak aby reč nestála a nebavili sme sa tu len o ponozkach

@azizi @5 ja tiež teala nemusím

Absolutne nie. Super si

hah, preco?, vobec ne

ja mám rád trápnych ľudí v zmysle ako ty

sú aj inak trápny ktorých nemusím

Nie si trápna, si svojská. A to je v poriadku

Záleží ti na tom, čo si mysli o tebe jedna osoba? Ak by aj polovica birzu…a? Ty vieš kto si a aká si.

@ruderenee @10

Podľa mňa nerieš, čo si myslia ostatní. Je to podstatne? Menila by si sa kvôli tomu?

Dakedy hej... Ale pre každého je trápne asi volačo iné, čo s tým narobíš 🤷🏼‍♀️ nezavďačíš sa každému. Dôležité je ostať sám sebou, aj keď sa to niekomu nemusí páčiť.

@lejla32 @13 Veľmi dobrá otázka. A vieš, že aj menila? Chcem, aby som v prvom rade bola dobrý človek, a to viem, že som. Toto by som nikdy nemenila. Druhá vec je ale správať sa tak, aby to na druhých ľudí pôsobilo čo najmenej trápne alebo zvláštne. Do piatich rokov (kedy sa najintenzívnejšie vyvíja ľudská osobnosť) som bola výhradne len s rodičmi (žiadni kamaráti, škôlka, nič) a keď som nastúpila do školy, bol to pre mňa šok. Decká už vedeli ako fungovať v kolektíve, vydobiť si svoje miesto, no ja vôbec. Bola som tichá a bála som sa ich. Preto som bola väčšinu obdobia v škole dosť tichá, nesmela, spolužiaci to vycitili a šikanovali ma. Tak som bola ešte viac v úzadí a ešte viac plachá a tak dookola. Mala som potom neskor aj nejake kamarátky (ktoré šikanovali snáď ešte viac než mňa), ale stále som bola veľmi nesmela a nezapadala som. Na vysokej a potom v mojej prvej práci už boli hrozne fajn ľudia, lenže ja som stále nevedela, ako fungovať v spoločnosti (nemala som sa to ako naučiť, chýbali mi skúsenosti) plus sa u mňa vyvinula dosť silná social anxiety. V každom prípade, ten strach a úzkosť z toho, že nebudem zapadat, že sa budem akokoľvek líšiť, vo mne zostal. Odvtedy ubehla dlhá doba a ja som na sebe intenzívne celý cas pracovala. Mám skvelých priateľov, všetko je OK. Ale ten podvedomy strach akoby z toho neprijatia vo mne zostal a ja sa neustále možno až príliš snažím prispôsobiť sa. Byť čo najviac "normálna", spoločensky akceptovaná, sebavedomejšia atď.

Mám v sebe silnú sebareflexiu (niečo, čo napríklad Kerrangovi do veľkej miery žiaľ chýba). Veľmi sa snažím zapadnúť, nelíšiť sa. Viem, že teraz už svoju osobnosť síce nezmením, ale stále sa môžem snažiť na sebe pracovať a zdokonaľovať. Takže áno, v prenesenom zmysle je to akoby som sa snažila kvôli iným aspoň čiastočne "zmeniť", resp. skôr prispôsobiť.

🐱👉 ..ale casto je celkom zbytocné si robit také starosti, stresy
zbytocne velké úsilie, námaha len kvoli neurcitym obavám : )

@15 toto mi príde ako oveľa väčší problém. čo presne znamená byť dobrý človek? poznám kopec ľudí, ktorí vo svojej dobrote, naivite, ústupčivosti a neautentickosti ublížili rovnako ako keby to mysleli na prvú zle. Za mňa je to veľmi čiernobiele videnie. Dobrý človek môže mať (mal by mať) aj kopec vlastnosti, ktoré sa vo všeobecnom ponímaní berú ako negatívne vlastnosti, ale v zdravej miere sú prospešné - napr. sebeckosť.

oveľa viac ako napasovať sa do škatuľky normálnosti by ti prospelo zbaviť sa syndrómu obete, začať sa mať konečne rada, naučiť sa zastať samej seba a dať sa na prvé miesto. to sa len budú diať zázraky. ak sa smiem spýtať, chodíš na nejakú psychoterapiu?

riešiť, či ťa niekto na polomŕtvej stránke považuje za trápnu alebo nie mi príde ako nonsens. ak ťa to uteší, za trápnu ťa nepovažujem.

@lytaryta @dreyjir Ďakujem
@obsession @ruderenee @ladydoga @tanji @tequila Ďakujem vám velmi za úprimnosť. Možno vám to, prečo som taká a najmä prečo mi na tom tak veľmi záleží, objasní môj príspevok @15

@obsessionn ⬆️

S ohladom na to čím si si prešla , si úplne v pohode človek Ja ti fandím Ludia čo nemajú žiadny hendikep to buď úplne nechápu , alebo na problémy druhých rýchlo zabúdajú Tak si s tým nelám hlavu Ak ti dochádzajú nápady na fóra a ankety , skús politiku Je až neuveritelné čo a kolko sa toho teraz deje

@azizi @15 ach to je mi ľúto co sa tyka tej školy a detstva. ale je skvele, ze si to vieš takto zhodnotiť a odôvodniť. Ten pocit strachu z neprijata veľmi dobre poznám. Tiež to často prežívam.
Ja si myslim, ze by ti pomohlo zapracovať na sebaprijati a následne na sebavedomí.

Mne v tejto oblasti veľmi pomohla Katarína Runa, ktorá má na túto tému aj webinar. Celkovo ma jej tvorba veľmi posunula a som vyrovnanejsi človek.

Odporúčam konkretne tento webinar, mne to veľmi pomohlo a je to zdarma:

» katarinaruna.sk/tri-kluce/...

@skvrnka @17 Nechce sa mi teraz rozoberať moje ponímanie toho, čo je to byť dobrým človekom, ale rozhodne (opakujem, že rozhodne) to nie je prehnaná naivita, ústupčivosť, neautentickosť a pod. Mám sa rada, viem sa zastať samej seba a nemám pocit, že by som sa nejakým spôsobom dávala do role obete.

OK, skúsim teda predsa len aspoň trošku strucne rozviesť, prečo si myslím, že som "dobrý človek". V prvom rade nikdy som nikomu nechcela a ani nechcem cielene ublížiť. Rešpektujem ľudí takých, akí sú aj s ich chybami a snažím sa byť ku každému milá a s každým vychádzať dobre (aj ja sama sa v tej polohe cítim najlepšie a cítim to uprimne). Som absolútne nekonfliktný človek. Aj keď k nejakému konfliktu vynimocne dôjde, tak ja radšej s tým človekom prerušim kontakt (na ako dlho veľmi závisí od situácie a od toho, kto to je - môže to byť aj navždy), alebo s ním začnem komunikovať len v najmenšej možnej miere a len ak je to skutočne nevyhnutné. Negatívne emócie si pred ním nevybíjam, aj keď jasné, že si poviem svoje, ale to sa dá aj slušne, pár vetami, a to je koniec. Pokiaľ má ten človek záujem o slušný rozhovor, som rada. Ale ak nie, nechcem sa hádať. Nikdy. Emócie radšej vyplavím pisanim, rozhovorom s niekým blizkym alebo na terapii s mojim doktorom (takže áno, chodím na terapiu). Som vždy úprimná, ale nemám za cieľ nikdy nikomu ublížiť. Aj keď by mi ublížil on sám.

Veľmi starostlivo a dlho si vyberám, komu začnem skutočne dôverovať a koho k sebe pustím. Rozhodne to nie je nikto, koho poznám len na sociálnych sieťach. Ale keď si niekto moju dôveru skutočne raz získa (väčšinou to trvá aj roky), tak ho mám nesmierne rada a kedykoľvek s čímkolvek mu pomôžem, ak to bude v mojich silách. A veľmi rada. V týchto ľuďoch, ktorých som si k sebe pustila, som sa ešte nikdy za celý život nesklamala. Nikdy. Mám veľmi silný cit na ľudí, viem vycítiť, kto aký je a tiež s kým si sadnem. A viem, že moji najblizsi priatelia mi pomôžu taktiež kedykoľvek to budem potrebovať a že ma majú úprimne veľmi radi. Tak ako ja ich.

A nie, určite nechcem ľudí deliť na tých dobrých a tych zlých. Bolo to len veľmi zjednodušene povedané, že som rada, že som taká, aká som a ako som sa opísala v druhom odstavci. Uznávam, že to nebol vhodne použitý výraz, ale v tom príspevku som sa zameriavala na niečo celkom iné, tak som to takto "zjednodušila".

To, že som založila tento status neľutujem. Pomohlo mi to po čase znovu si utriediť nejaké myšlienky a tak. Taktiež ma vďaka tomu môžete niektorí trochu lepšie spoznať a možno sa v tom dokonca niekto aj sám nájde. A na iné sociálne siete nechodím, už iba na databázu kníh V konečnom dôsledku, veď o nič nejde

Nie, si svojská, milo iná, vôbec nie trápna.

podľa mňa si taký typ človeka, ktorý je až príliš milý na nesprávnych ĺudí. Ľudia to vedia fajne zneužiť, sú to svine. A zároveň si asi musíš trochu viac vyberať ľudí, ku ktorým by si šla po radu (a počúvať len názory ich). názory väčšiny ľudí sú dosť všeobecný šumafuk