Takže, okrem toho, že sa mi vždy strácajú písacie potreby, samé perá a farbičky, čierne, červené, zelené, ako vidíte, miznú mi aj nápady, myšlienky a iné tie abstraktné neskutočne skutočné veci, vyfučia mi z hlavy a ani zaboha si neviem spomenúť čo to bol za prevratný názor, čo mi prišiel na ten môj malý rozum.
o malú chvíľu, avšak väčšiu ako by si si mohol myslieť, pôjdem na tréning.
Teším sa na 1. september, ale len tak klamlivo, v skutočnosti necítim takmer nič, keď si pomyslím na koniec prázdnin, pretože sa veľa vecí začalo, ale teraz je už koniec, možno sa občas snažím presvedčiť, že nie.
Ale už dávno je tomu koniec, a čím skôr si to uvedomím, tým lepšie pre mňa.
toto ma už pár krát napadlo, a pár krát ma to ešte napadne
ráno som vstala, ako obyčajne, 10 minút po šiestej, nemusela som budiť sestru, zato brata hej
v škole to bolo o tom istom a inom, nepozrela som sa na chlapca, ktorý mi písal, nečakala na niečo neočakávané, pretože vraj to je cesta ku šťastiu, nič neočakávať, iba žiť
aj keď centy zo zeme nezbieram, vždy poviem "aha, cent. necháme šťastie niekomu inému?" ale odkopnem ho, aby to nemal také jednoduché. pre istotu sa ho ani nedotknem, aby sa to na mňa náhodou neprenieslo, aj keď to by sa možno práve mne stať nemohlo
veď už ani tie štvorlístky nie sú to čo bývali
Storki (celkom ironické, že som to dala do úvah)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár