Áno, tá všemohúca pravda bez tajomstiev v priateľstve. Koľko z vás to má? Hádam že nie všetci.
Storki, teším sa na Júl, naozaj. Posledný deň budeme hore neskoro a poviem vám plno vecí. Sľubujem. Všetko, čo o mne možno neviete, poviem vám všetko o mojej šialenej minulosti, aj keď možno nie je až taká šialená, pár šialeností sa tam aj tak nájde.
Nechcem vás opustitť, a po tom, čo si povedala dnes v autobuse už vôbec. Nečakala som, že po necelých svoch rokoch zanechám v niektorých ľuďoch až toľko.
Neviem, aké to bude zajtra, ale je mi ľúto, ako to je. Prepáč, že som teba aj Schizi prinutila alebo vyprovokovala o tom hovoriť, lebo viem, že je to dosť na hovno. Viem, ako ti veľmi chýba to s Františkom, takže prepáč. Dúha mi už tiež lezie na nervy. Štve ma, že je kôli nej toľko problémov.
Teraz končím so správami pre vás, perotže chcem použiť tie vety, čo ma napadli.
Poďme si vážiť ľudí, ktorých máme a sú na našej strane a veria nám. Pretože ak máme niekoho takého, stačí to aspoň ku troške šťastia.
Stačí. Už zase nepíšem o tom, o čom chcem.
Všetko to preskočme. Raz napíšem článok o tom, ako sa mám alebo som sa niekedy mala. Napíšem o všetkom a potom zmiznem. Už ma neuvidíte a ja budem mať pokoj. Alebo viete čo? Napíšem to aj bez toho miznutia, ale to až po Júly.
S boľavou perou a výrazom nič neprezraďujúcim, <- nezmyselné slovo, či?
Potomok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár