takže v poslednom čase chodím vonku sama
okrem mp4-ky a mobilu nemám pri sebe nič
keď nič nevlastníš. nemáš čo stratiť, a to je vlastne fajn, pretože život už pár ľudí naučil, že očakávať vždy to najhoršie je vlastne to najlepšie, čo môžete urobiť

prechádzala som okolo pizzerie, pri ktorej som sa pred takým rokom takmer povracala a chcelo sa mi do niečoho kopnúť.. alebo aj do niekoho, lenže to by už bola vzájomná bolesť a tú ja nemám vo svojom repertoári

šla som okolo ryby a myslela na to, ako sme tam čakali v slabom daždi a čakali
schizi chcela niečo sladké, potomok chcel bohviečo a ja som chcela len aby prišiel
no on sa ukázal až na ďalší deň
chcelo sa mi tresknúť dverami. ukážkovo. a definitívne
o pár metrov ďalej sa mi už chcelo niekoho opľuť

na sekundu som sa zastavila pri bráne, ktorá viedla do dvora jednej krčmy, aby som sa pozrela, či nejde auto
a potom som premýšľala, načo sa vlastne pozerám, keď by možno nebolo až také zlé, keby ma zrazilo
chcela som bolesť, chcela som ju cítiť alebo hmatať, vidieť alebo počuť, chcela som ju vnímať zmyslami a nie iba vnútorne prežívať
pár nádychov a chcela som zmeniť svet

zrak sa mi zastavil na ihrisku, z ktorého nás už toľko krát chceli vyhnať, pretože ak ide o chlast, sex a cigarety sme ešte deťmi, no ak ide o detské časy sme už dospelí, dospelejší ako oni
chcelo sa mi vyliezť na strom a vpiť sa do jeho listov

moje nohy narazili na nerovný terén, no moja myseľ to sotva zaregistrovala
chcelo sa mi odpovedať na otázky vyslovené v piesňach

prešla som okolo škôlky, miesta, kde sa deti nevychovávajú, iba menia
chcela som vyrásť

odbočila som, zarovno so mnou bol zlatý dážď, myslela som na sneh, ktorý napadol pred pár rokmi na veľkú noc, na malichernosť a potupu, na akordy hudby, na farby a odtiene, na budúcnosť

krížila som cestu vetru a neuvedomovala si, čo všetko znamená dnešok a ako sa vďaka nemu zmení zajtrajšok
chcela som dym a hmlu. chcela som oblak padajúci k zemi. chcela som hviezdu pomaly sa presúvajúcu po oblohe.

vošla som do bloku, kľúče sa mi hojdali na prste ruky. 6 poschodí od domova. 60 nádychov a výdychov. 600 spomienok
chcela som dostať šancu zabudnúť
chcela som dostať šancu zmeniť svet
chcela som...
žiť život, ktorý som si nevybrala

Storki

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár