sadla som si na druhý schod druhých schodov treťoštvrtého poschodia celkom epické a tak
vonku boli hviezdy veď je november kde sú oblaky kde je tuhá zima kde je sneh?
hlavu som si buď oprela o kolená alebo o chladný kov naľavo odo mňa
podo mnou výťahová šachta predo mnou hviezdy za mnou byty a v nich ľudia s vlastným životom a keby niekto vyšiel len by som povedala že mi je fucking zle a tak
ale ja som sa nebála že niekto príde
kam by ľudia chodili v pondelok večer?
ležia a zomierajú v teple domova
čelo som mala pritlačené o chlad zábradlia pomaly som dýchala
"vládzem," zašepkám do ticha zopakujem to ešte tak dva razy a dýcham pomaly a zhlboka
čakám
kde dofrasa všetci sú ľudia... preboha naozaj ste všetci umreli?
Storki
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár