Storki mi poslala Ďalšiu pesničku. Začínam ju milovať. Teda, už ju milujem. Aj Storki aj tú pesničku. A dnes ideme von, ale predtým idem ešte ku Schizi a potom pôjdeme spolu. Nechcem, aby mi zase utiekol autobus.
Mohla by som sem napísať o čomkoľvek. O placebo efekte, o ničivých vírusoch, o politike, ktorú tak neznášam. Ale mohla by som napísať aj o tom, ako sa mám.
Nebudem písať ani o jednom a napíšem o tom, že strach je nápomocná vec.
Pretože ak máme strach, núti nás to buď bežať, alebo zastaviť. A potom už je to len v našej hlave, čo bude ďalej. Dalo by sa povedať, že nám strach stále zachraňuje krky. Takže sa nebojme priznať, že sa bojíme strachu. Pomáha nám a my by sme si toho mali vážiť.
A ja už zase neviem o čom písať. Nevadí. Dnes v noci alebo zajtra nad ránom niečo vymyslím. A bude to niečo neskutočné, takže sa tešte.
Aj keď už to poznáte a viete, že píšem blbosti,
Potomok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár