Je veľa tém, o ktorých by sa dalo písať priam neuveriteľné články. Ale ja na nich písať nebudem, pretože písať neuveriteľné články nechám na iných ľuďoch. Každý je predsa v niečom lepší. Niekto vie kresliť, niekto vie žiť. Niekto nevie písať neuveriteľné články a niekto nevie otvorene povedať názor. Čo by sa stalo, keby boli včetci vo všetkom odborníci? Myslím, že by svet v tej chvíli prestal existovať. A práve preto sme to my. Žijeme s tým, čo vieme a učíme sa nové veci. Ale ja som povedala, nie.. ja som napísala, že nebudem písať neuveriteľné články, takže o tom niekto môžete napísať.
Nikdy nenapíšem najprv nadpis. Je to ako úchylka či choroba. Ale zase klamem. Tu sa to ale ešte nestalo. Keby som to tak urobila, cítila by som sa zviazane. Mala by som pocit, že sa musím držať nadpisu a písať jen o jedinej veci, o zmysle toho nadpisu. Ale sloboda je krásna vec, takže to nechávam tak. A vždy píšem, čo má napadne. Je to tak krajšie. A aj keď moje články nedávajú zmysel, som rada že ich môžem písať. Takže ďakujem aj vám, že si ich niekedy prečítate. Som za to rada.
Už som vážne unavená. A to som dnes vstávala neskoro. Vážne.. o päť hodín neskôr, ako normálne. Aj keď možno menej. Neznášam číslovky. Tak odporne sa píšu. A hlavne v škole.
František sa ozval. Ale nie mne. A nie, nevolá sa František. Len ma to tak napadlo. Rovnako ako aj Dúha. Ale Nočná Mora bola jasná už od začiatku. Myslím, že by som už mala prestať písať o našej triede. Už toho bolo dosť. A je mi ľúto, že nepíšem o naozaj zaujímavých veciach. Ale toho sa odo mňa asi nedočkáte. Možno keď raz spadne meteorit.
S boľavým okom, náramkom na ruke a pohľadom do monitoru,
Potomok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár