Niekdy stačí len pohľad a človek cíti zlosť.
A načo nám sú vlastne otrepané frázy a nemeniace sa situácie?
Stačí sa každé ráno zobudiť a človek si zarobí na nový deň, dosť nenávisti a opovrhnutia a ešte aj zmiešanina radosti a prekvapenia.
Smiech už možno potom neznie ako úľava, ale ako predzvesť katastofy.
A slzy už potom strácajú na význame, pretože sa z nich stáva každodenná rutina."
Dočítal, pozrel sa z okna a predstavil si dlhý pád. Dlhší než boli jeho skúsenosti s životom, dlhší než si bol ochotný priznať.
Nečítal poučku o živote a ani o smrti. Takže mu to mohlo byť úplne jedno.
Ale už dávno tušil, čo ho na konci čaká.
Ten dunivý zvuk, keď dopadne.
Potomok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
azel
1. 11.novembra 2012 00:14
Dosť smutné.
Napíš svoj komentár