Tak strašne sa snažím zakrývať tie pocity, až sa obávam, že ich prestanem cítiť.

Hovorím si "NEVLÁDZEM" ale ja musím, pretože nikto iný sa mi nepostará o veci, nikto mi nepostráži brata, nikto nepripraví veci, nikto tu nebude.

Nothing can save me.



akurát som rozmýšľala o normálnych veciach
(napríklad o takých ľadovcoch)
čítala som si jednu knihu
(žena na pokraji nervového zrútenia-áno to som takmer ja)
.. A NIČ ma nenapadlo
(ani pes ma nenapadol)

sklamanie

Storki

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár