Ide o veci, o ktrorých hovoríme, že sa nikdy nevzdáme. Ako napríklad :
" Ja tu pesničku milujem! Nudem ju počuvať nkonečne! "
Alebo iný príklad :
" Bože.. tento film je tak užasný! Budem naňho pozerať dookola! "
Aj keď musím uznať, že druhý príklad je o ničom. Naozaj.. kto by sa stále pozeral dookola na jeden film? Je pravda že som jeden film tiež vydela viac než desaťkrát, no už po šiesty krát som rozprávala spolu s hercami. Ale to je zase mimo. Vráťme sa.
Prečo si vždy obľúbime toľké veci, keď nás raz pretanú baviť? Je sice pravda, že priateľstvo alebo iné vzťahy vydržia dlhšie, ale to väčšinou až vo vyššom veku. Ja píšem skôr o piesňach. Pretože.. ak mám pravdu povedať, hudna je so mnou stále. Či už som na počítači, ako teraz, či už som v škole, pretože Storki je nekonečný zdroj a ak nie ona, tak Dúha mi vždy rada niečo pustí. Ale aj v autobuse, či len tak, keď nič nerobím. Nie že by som ich počúvala, ale moja hlava si ich prehráva a slová sa mi derú dovnútra a stále sa opakujú. A hudba tu bola vždy a aj bude. Pretože bez hudby by som nevedela existovať. Aj teraz počúvam, ale zase vám nepoviem čo.
Je mi jednoducho príliš ľúto, keď sa do pesničky zamilujem a musím ju počúvať dookola. Nie, to mi nie je ľúto, to až keď si uvedomím, že tú pesničku nepúšťam hneď z inštinktu ako vždy, ale zabúdam. To je jeden zo signálov, že je s mojou dočasnou láskou a potešením koniec. Ale sú tu aj iné. Napráklad, keď pesnička hraje prirýchlo. Vtedy je to náznak konca. No pred tým ešte hraje pomaly, aby som si mohla zapamätať každý kúsok z nej.
Pôvodne som chcela písať o niečom inom, ale zabudla som o čom. Koľko ľudí je teraz tu? Na Birdzi myslím. Áno, samozrejme ty.. Ak to čítaš teraz. Ale mňa už začína bolieť hlava. Asi by som to s tým nespaním nemala preháňať. Takže sa s vami tak ako pokaždé lúčim.
S úplne iným pohľadom, než by ste očakávali,
Potomok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár