A možno tá nostalgia, možno presviedčanie samej seba tvorí mozajku bez tvaru, ktorá sa prediera životom. Ale je to jedno, stačí na chvíľku zastaviť a sledovať, ako veci plynú, lebo oni sa nikdy nezastavia a ani nespomalia, len zrýchľujú až je z nich len jedna dlhá čiara. A z tej čiary niet úniku ani cúvnutia. Takže strach ani odvaha ani nič nefunguje iba to presviedčanie samej seba a tie klamstvá o tom čo je bolo a väčšinou nebude.
Ale nakoniec sú to len tie pocity, ktoré nás možno vedú do záhuby možno to je dobro, čo je v náš, možno je to zlo, ktoré nad nami zvíťazilo a možno nedostatočná sebadôvera a to všetko dohromady zase v jednej veľkej počmáranej stránke z toho zápisníku našich činov a spomienok.
Dobre, už stačí lebo aj tak nemá nič z toho zmysel, len v našich vlastných hlavách a možno v hlavách niekoho koho nepoznáme, ale mali by sme.
Takže chápete? Áno, nestačí mlčať (niekedy) pretože no jednoducho nikto nevie čítať myšlienky. Možno niekto z filmov možno niekto z inej planéty v neexistujucom vesmíre, čase, priestore.
Nemá zmysel popisovať svoj život, lebo no nie je to potrebné !
Nemá zmysel spomínať ( len v určitých prípadoch )
A vraj nemá ani zmysel myslieť na budúcnosť
A niekto vraví že nemáme ani premýšľať o prítomnosti.
Storki, Schizi, Šťuki.. chcem ísť zase do Collossea !!
Dobre už by stačilo, to nie je moja chyba
Storki, vďaka za dnešok, včerajšok aj zajtrajšok aj za túto sekundu a tú ďalšiu aj tu pred pred predchádzajúcu.
Neviem, chcela som napísať inak ale nejde mi.
So svinskou nostalgiou a možno aj uvedomením čo proste neexistuje!
Potomok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár